Čo bolo pred zubnou pastou? Prášky, živice a byliny

Back to Blog

Čo bolo pred zubnou pastou? Prášky, živice a byliny

Dnes už nie je zložité nájsť v obchode zubnú pastu bez zbytočných prímesí. Zaujímali ste sa však niekedy o to, ako vlastne zubná pasta vznikla a prečo pre zdravie ústnej dutiny nemusí nevyhnutne peniť a štípať? 

Od malička sme učení umývať si zuby pastou ideálne 2x denne a aj po každom jedle. Používame akúsi hmotu pastovej konzistencie s obsahom, na rozlúštenie ktorého by sme potrebovali aspoň ešte zopár hodín chémie navyše. Pre mňa ako bylinkárku je vždy dôležité poznať pôvod a účinky surovín, ktoré používam, nanajvýš ak sa jedná o dennodenné, opakované použitie. 

Ak by sme si umývali zuby po každom jedle, ako to odporúčajú zubní lekári, strávili by sme počas života cca 3000 hodín so zubnou kefkou a pastou v ústach, čo je 125 dní a nocí. Priemerne minie človek okolo 80kg pasty. 

Preto som sa pred 5-timi rokmi rozhodla naštudovať danú tému do hĺbky. Keďže ma veľmi zaujíma fytoterapia, ayurvéda, čínska medicína, psychosomatika, ale aj sebestačnosť a ekologické zmýšľanie, mojim cieľom bolo vytvoriť taký produkt, ktorý je možné vyrobiť z bežne dostupných surovín v domácich podmienkach a ktorý by mohol slúžiť ako čisto prírodný prostriedok na starostlivosť o zuby a ústnu dutinu.

Čo zuby skutočne potrebujú?

VITAMÍNY

Vitamín A podporuje zdravie sliznice a slinný tok v ústach. Pomáha udržiavať ďasná zdravé, odolné proti infekciám a zápalom, zaisťuje právne hojenie. Vitamín A spevňuje čeľustnú kosť, čím predchádza chybnému hryzu, preto najmä deti by ho mali jesť dostatok. Pomáha pri tvorbe dentínu, vrstvy tvrdého materiálu tesne pod povrchom zubov, čím sa zvyšuje pevnosť zubov.

Vitamín C má význam pre kostné tkanivo, ďasná a celkový imunitný systém.

Vitamín D2 a D3: Zvyšujú vstrebávanie vápnika a iných minerálov do tenkého čreva, zvyšujú využitie minerálov a hustotu kostí.

Vitamín E je „kožný vitamín“, ktorý podporuje zdravie ďasien.

Vitamín K zaručuje zrážanlivosť krvi, podporuje zdravú stavbu kostí, zabraňuje tvorbe baktérií a kyselín spôsobujúcich zubný kaz.

Niacín B2 pôsobí v kostnej dreni a podporuje vstrebávanie živín rozpustných v tukoch (vitamíny A, D, E a K).

MINERÁLY A STOPOVÉ PRVKY

Vápnik: má pozitívny účinok pri atrofii ďasien a čeľustných kostí, posilňuje pevnosť a odolnosť zubnej skloviny.

Horčík: stvrdzuje zubnú sklovinu, ktorá lepšie odoláva vzniku zubného kazu. Je tak neodeliteľnou súčasťou tvorby kostného tkaniva.

Fosfor: je dôležitou súčasťou štruktúry kostí, zubov a membrán.

Draslík: zlepšuje minerálnu hustotu kostí. Tiež pracuje s horčíkom, aby zabránili prílišnej kyslosti krvi, čo môže spôsobovať odplavovanie vápnika z kostí a zubov.

Všetky vymenované minerály sa nachádzajú v orieškoch (najmä v maku, sezamu a chia semienkach), ďalej v obilninách, strukovinách, zelenine a ovocí.

RECEPT NA “ZUBNÚ PASTU”: Prášok z vaječných škrupín

Vynikajúcim zdrojom vápnika sú vaječné škrupinky, ktoré si môžeme doma vyvariť, usušiť a zomlieť. Takto spracovaný prášok je zaručenou organickou zásobárňou tohto minerálu a jeho užívanie posilní naše kosti a zuby. Vaječné škrupinky z domáceho chovu očistíme, povaríme v čistej vode približne 10 minút, aby sme odstránili prípadné baktérie. Necháme ich voľne preschnúť a napokon ich dosušíme v rúre vyhriatej na 200˚C približne 8-10 minút. Takto získame dokonalé suché a krehké vysušené škrupiny, ktoré rozdrvíme v mažiari, alebo v mlynčeku na kávu. Získame tak biely až mierne hnedý prášok, ktorý preosejeme cez sitko a uzavrieme do pohára s viečkom. Tento prášok konzumujeme primiešaním štvrť čajovej lyžičky do müsli, kávy, smoothie alebo džúsu. Použiť ho môžeme aj pri pečení chleba. Prípadne môžeme na pol lyžičky prášku pridať 2 polievkové lyžice šťavy z citróna, zamiešať, počkať kým škrupiny zmäknú, pridať deciliter horúceho mlieka a vypiť.    

OLEJE A PRÍRODNÉ ÍLY

Množstvo vitamínov obsahujú za studena lisované oleje, ako napríklad kokosový, sezamový, ľanový, konopný, lieskový, hroznový aj mandľový, ktoré odporúčam pridať do Vášho jedálnička, alebo do prostriedkov starostlivosti o ústnu dutinu.

Ďalším zaujímavým zdrojom minerálov sú minerálne íly, prírodné jemno mleté práškové zeminy bohaté na minerálne látky a stopové prvky. Z nich spomeniem napríklad zeolit, kaolín, alginit, alebo bentonit, ktoré majú výrazné čistiace účinky, sú tiež súčasťou mojich zubných práškov a v bežnom živote ich môžete použiť na vnútornú aj vonkajšiu očistu, ako pleťové čistiace masky, píling, či umývanie vlasovej pokožky.

! Pozor na nadmerné užívanie anorganických prípravkov, teda vitamínov v tabletkách, pretože môžu zapríčiniť ukladanie nadbytočného množstva minerálov do kostí a kĺbov a spôsobiť tým vážnejšie ochorenia. To isté platí pre minerálne vody s vysokým obsahom minerálov a stopových prvkov.

Bunkové soli sú minerálne doplnky, ktoré pôsobia na úrovni bunky a sú biologicky dostupnejšie, pretože sú v takej forme, v akej sa bežne nachádzajú v ľudskom organizme. Existuje 12 základných solí, z ktorých sú dostupné aj rôzne zmesi na konkrétne použitie. Na podporu zdravia a sily zubov sú vhodné: Calc-fluor, calc-pohos, silicea.

Širšie súvislosti

V širšom ponímaní sú však podľa ayurvédy zuby ako také výrazne ovplyvňované trávením, keďže sú vstupnou bránou všetkého, čo jeme, keďže strava postupuje ďalej dolu do žalúdka. Tradičná čínska medicína tiež potvrdzuje, že keď žalúdok nesprávne funguje, môže sa to spätne prejaviť na problémoch v ústnej dutine. Zvýšený podiel elementu ohňa v žalúdku, ktorý je častou príčinou bolestí zubov, je vyvolaný napríklad zlými stravovacími návykmi najmä vo forme bieleho cukru, bielej múky, stužených rastlinných tukov a mliečnych výrobkov.

Zubné prášky boli predchodcom zubnej pasty

Zubné prášky používali už dávno pred narodením Kleopatry Egypťania, rovnako ako starí Gréci a Rimania. Často krát kombinovali veľmi zvláštne prvky, často s výrazným abrazívnym efektom, ako napríklad prášok z popola kopytníkov a iné sušené časti zvierat, spálené vaječné škrupiny a ulity, drvené kosti, práškové uhlie, kôru, ale aj byliny a soľ alebo med. 

Zubný prášok sa prvýkrát objavil na trhu v Británii v 18. storočí, a síce boli vraj vyvinuté zubármi, no obsahovali tiež pomerne abrazívne látky ako tehlový prach, drvený porcelán, kameninové výrobky a sépie. Bikarbonát sódy bol často kľúčovou zložkou. Do konca tohto storočia bol pridaný borax, ktorý práškom dodal penivý efekt.

Kvalita a pohodlie výrobkov na čistenie zubov sa výrazne posunula dopredu v priebehu začiatku 19. storočia, pretože pridanie glycerínu pomohlo premeniť prášky na pastu, ktorá bola jednoduchšia na používanie. V roku 1892 sa Dr. Washington Sheffield z Connecticutu stal prvý, kto dal zubnú pastu do skladacej tuby; jeho spoločnosť sa neskôr pomenovala Colgate. 

Po druhej svetovej vojne sa technológia zubnej pasty naďalej rozvíjala: Jedným z najvýznamnejších postupov bolo pridanie fluoridu do zubnej pasty, ktorý vraj mal posilniť zubnú sklovinu a zabránenť zubného kazu.

Počas posledných rokov som vyskúšala a otestovala množstvo prírodných produktov aj surovín na starostlivosti o zuby, ktoré som konzultovala s odborníkmi. Zmes zubného prášku, ktorý si pripravujeme na praktických workshopoch, obsahuje na prach rozomleté sušené byliny, živice a minerálne íly.

Kde sa vzala žuvačka?

Viete, že najstaršia dochovaná “žuvačka” má viac než 9000 rokov? Kedysi však ľudia žuvali rôzne druhy živíc, korienkov a konárikov zo stromov. Máyovia žuvali sušenú šťavu stromu Sapodile, americkí indiáni stuhnutú smrekovú miazgu, inde sa žuvala leché (Casspi), tzv. Sorva v Amazónii, Jelutong na Borneu, Nimba v Indii. Bieli prisťahovalci sa inšpirovali pôvodnou kultúrou a do živice začali pridávať aj včelí vosk. V Amerike v r. 1848 začali bratia Curtisoví vyrábať prvú “značkovú žuvačku” a nazvali ju The State of Maine Pure Spruse Gum (Čistá smreková guma zo štátu Main). Dnešné žuvačky sú bohužiaľ umelé, tvorené syntetickou gumou (polyvinylacetát), ktorá je pre naše telo škodlivá a nevstrebateľná. Väčšina obsahuje aj náhradné sladidlá, stabilizátory, farbivá a umelé chuťové látky, ktoré oslabujú slezinu a viac škodia, než prospievajú.

RECEPT NA PRÍRODNÚ ŽUVAČKU: Vyrobte si živačku

Živačka je prírodná zmes živíc, korenín a bylín na žuvanie, ktorú môžete mať vždy po ruke. Pôsobí protizápalovo, sťahujúco a reguluje kyslé prostredie v sliznici úst ale aj tráviacich orgánov. Inšpiráciou mi bol môj polročný pobyt v Indii a spoznanie ayurvédskej tradície dať si po jedle za lyžičku semienok, ako sú napríklad aníz a fenikel, ktoré slúžia nie len na podporu trávenia, ale aj očistu ústnej dutiny. V živačke dodávajú lahodnosť hlavnej ingrediencii, ktorou je živica.

AKO NA TO?
Zmiešajte 10g feniklu, 10g anízu, 2g sladkého drievka, 2g klinčekov a 10g chioskej mastichy. Všetky suroviny nasypte do elektrického mlynčeka na kávu a mixujte asi 3sekundy. Živica spojí všetky suroviny do lepkavej hmoty, z ktorej si môžete vyrobiť guličky, alebo len voľne naložiť do nádobky, ktorá sa Vám zmestí do vrecka. Na jedno žuvanie Vám postačí gulička vo veľkosti hrášku. Najprv hmotu rozžujte na predných zuboch, keď sa zo semien uvoľní šťava a spojí sa so živicou, môžete živačku používať ako žuvačku. Po použití zbytok hmoty môžete vypľuť alebo prehltnuť.

K tejto téme pripravujeme ďalšie články na pokračovanie:
ŽIVICE – životná sila ukrytá v krvi stromov
Vyrobte si prírodnú ústnu vodu

Mohlo by vás zaujímať:

Comment (1)

  • liquid gold from the forest – liv-in ~ green Reply

    […] čiže živicová žuvačka na osvieženie dychu a na stimuláciu trávenia. podrobný čláanok o starostlivosti o zuby (nielen) živicou krásne opísala Veronika z Herbárium […]

    4. marca 2020 at 15:07

LEAVE A COMMENT

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Blog
X