Bylinková sezóna pomaly končí a príroda sa zafarbuje do jesenných tónov. Stromy a kríky nás obdarúvavajú chutnými plodmi, semienkami a orieškami. Byliny ukladajú svoju silu do koreňov, ktoré v tomto čase môžeme vykopať.

BORIEVKA OBYČAJNÁ (Juniperus communis)

VÝSKYT: Tento krík, prípadne stromček rastie na suchých stráňach, lokalitách so skalnatým podložím, v borinách a pod. Borievkové plody dozrievajú na samičích kríkoch, aj to nie pravidelne každý rok.

ČAS ZBERU: Vŕšky – olistené konce konárikov zbierame od mája do septembra, v jeseni zas plody.

ČO ZBIERAŤ: Oberáme úplne dozreté, nepoškodené modročierne bobuľky, a to s pomocou rukavíc, pretože ihličky nepríjemne pichajú, alebo striasaním na plachtu. Plody sušíme prirodzeným a dosušujeme umelým teplom do teploty 35°C.

POUŽITIE: Borievka je od stredoveku známa najmä silným dezinfekčným účinkom. Málo rozžutých bobuliek denne v krátkej dobe pomôže prečistiť vnútorné orgány. Liečebne pôsobí borievka močopudne pri kĺbovom reumatizme, srdcovej slabosti a rôznych kožných chorobách. Napomáha látkovej premene. V kuchyni ju striedmo môžeme použiť ako koreninu do jedál. Zvonku je príjemne aromatickou a liečivou prísadou do posilňujúcich kúpeľov, do ktorých je možné použiť aj mladé vŕšky. Borievku neužívame pri zápale a iných chorobách obličiek, pretože svojimi obsahovými látkami má tendenciu ich dráždiť. Tehotným ženám sa takisto neodporúča, a zdraví ľudia by mali borievku užívať s mierou. 

ZAUJÍMAVOSŤ: Borievka je u nás chránená. V stredoveku bola rastlina využívaná na dezinfekciu príbytkov počas morových epidémií. Arabi vyrábali slávny borievkový lekvár, ktorý dodnes figuruje v starých liekopisoch. V súčasnosti sa uplatňuje v likérnictve na dochutenie borovičky a ginu.

ČAKANKA OBYČAJNÁ (Cichorium intybus)

VÝSKYT: Rastie pri cestách a na medziach, na lúkach a pasienkoch. P

ČAS ZBERU: Zbierame na jeseň podzemnú časť s koreňom. Od júla do septembra zbierame aj kvety a mladé lístky, ktoré konzumujeme ako šalát.

ČO ZBIERAŤ: Na liečebné účely slúži koreň, ktorý vykopávame od septembra až do novembra. Sušíme ho v tenkej vrstve pri teplote 40°C až 50°C.

POUŽITIE: Čakanka vďaka obsahu horčín blahodarne pôsobí na vnútorné orgány, kde podporuje trávenie, osoží pri chorobách žalúdka, pečene, žlčníka, sleziny a obličiek, napomáha látkovej premene. V pečeni pôsobí ako protijed pri jej otravách, napr. skazenými potravinami. Koreň obsahuje inulín a využíva sa tak pri liečbe cukrovky. 

ZAUJÍMAVOSŤ: Pre farmaceutické účely, najmä pre získanie inulínu sa používa divorastúca rastlina, korene pestovaných odrôd slúžia na výrobu kávoviny (cigórie).

DUB LETNÝ (Quercus robur)/ DUB ZIMNÝ (Quercus petraea)

VÝSKYT: Majestátny strom pôsobí na nás svojou silou a krásou, najmä keď ho vidíme ako solitér v krajinke. Oba druhy sú z pohľadu liečivých účinkov rovnocenné a svojím zjavom sa líšia len nepatrne. Rastú v nižších polohách v lesoch aj hromadne (dubiny, dúbravy). Dub zimný sa vyskytuje aj v hornatejších oblastiach. Rozpoznáme ich podľa toho, že letná varianta má krátkostopkaté listy a dlhé plody, a zimná varianta to má naopak.

ČAS ZBERU: Kôru zbierame na jar z mladých tenkých vetvičiek pred vypučaním listov. Neskôr na jar môžeme zberať aj listy (sparené sú vhodné na obklady). Na jeseň zas zberáme žalude

ČO ZBIERAŤ: Kôru zbierame opatrne, aby sme priveľmi nepoškodili strom. Získavame ju na jar preto, lebo je v nej práve veľká časť energie stromu, a do zimy sa rany stihnú lepšie zahojiť. Listy oberáme ideálne mladé a zelené. Na jeseň zbierame nepoškodené žalude.

POUŽITIE: Dub má silne sťahujúci účinok, čo sa využíva najmä vo forme obkladov či kúpeľov na rany, vredy, omrzliny, kŕčové žily, hemoroidy a lymfatické poruchy. Rovnako dobre poslúži aj pri výplachu ústnej dutiny. Pravidelné obklady či oplachy zaberajú pri potení nôh a pazúch. Vnútorne sa čaj z kôry uplatní pri otravách žalúdka, hnačke, niektorých ženských chorobách a na čistenie krvi, ale užívame ho opatrne, lebo predávkovanie môže spôsobiť vracanie. Preto je vhodný na použitie skôr v bylinnej zmesi ako samostatne. Žalude majú veľkú výživovú hodnotu, v minulosti sa hojne využívali v kuchyni ako náhrada múky a kávy. Macerovaním sa odstráni horká chuť plodov a potom z nich môžeme robiť kaše, placky či chleba. Čerstvé olúpané výborne chutia aj pražené.

ZAUJÍMAVOSŤ: Kôru zbierame len so súhlasom majiteľa lesa a len zo stromov na to určených. Obsahuje silné hnedé farbivo, ktoré sa využíva v garbiarstve a pri farbení textilu.

HLOH OBYČAJNÝ (Crataegus oxyacantha)

VÝSKYT: Rozličné druhy hlohu sa vyskytujú všade v severných miernych pásmach. Tento bežný krovinatý ker možno nájsť na okrajoch polí a ciest. Na jar bohato zakvitne krásnymi bielymi kvetmi, ktoré dokážu navodiť atmosféru zasneženej krajinky.

ČAS ZBERU: Kvitnúce vrcholky od mája do júna, červené dozreté plody – malvice v septembri a októbri.

ČO ZBIERAŤ: Na jar zbierame kvitnúce vrcholky konárikov, alebo len samotné kvety, v jeseni zbierame zrelé, nepoškodené plody, ktoré naložíme do tinktúry, sušíme alebo konzumujeme v čerstvom stave. Sušenie by malo prebehnúť rýchlo, pretože plody ľahko podliehajú skaze. V prvej fáze môžeme plody sušiť do teploty 35°C, v druhej fáze až do teploty 70°C. 

POUŽITIE: Podľa skúsených bylinkárov je hloh neoceniteľný a všestranne účinný pre choré srdce. Posilňuje a prekrvuje srdcový sval, upokojuje búšenie a arytmiu, rozširuje vencovité tepny, pomáha pri angine pectoris. Taktiež zlepšuje krvný obeh a reguluje tlak krvi. Najlepšie účinky poskytujú tinktúry z kvetov a plodov, účinné sú však aj zápary z kvetov a odvary z plodov. Samotné plody chutia nevýrazne, majú múčnatú štruktúru a obsahujú pektín. Aj práve vďaka neutrálnej chuti si ich vždy pri prechádzke prírodou zopár natrhám do úst. Čerstvá šťava z rozmixovaných plodov je výborným prostriedkom pri hnačkách či pomalom trávení. Hloh pôsobí jemne a pomaly, jeho účinky sa prejavia s odstupom a pri dlhodobom užívaní. Osobám užívajúcim lieky na srdce odporúčame poradiť sa ohľadne užívania hlohu s lekárom. Tehotné ženy by sa užívaniu hlohu mali vyhýbať.

TIP: V Rusku a Číne je hloh vysoko cenený a využívaný rôznymi spôsobmi v liečiteľstve i v kuchyni. Tradičnou pochúťkou sú hlohové cukríky. Vieme si ich pripraviť aj doma, keď zmixujeme cca 1kg čerstvého hlohu so 400g cukru a 100g škrobu, túto zmes vyvaľkáme na tenký plát, nakrájame na menšie kúsky, posypeme ešte práškovým cukrom a necháme vysušiť. 

KOSTIHOJ LEKÁRSKY (Symphytum officinale)

VÝSKYT: Statná a silne liečivá rastlina obľubuje vlhké miesta na lúkach a poliach, medzi krovinami, v priekopách, na brehoch vôd, pri cestách a plotoch. Pestovaný v záhrade sa veľmi rýchlo šíri koreňmi a vie potlačiť rast ostatných záhradných rastlín. Zakorenenú rastlinu už ťažko odstránite.

ČAS ZBERU: Zbierame nadzemnú časť v lete od mája do augusta, koreň na jeseň.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame listy, kvitnúce vrcholky rastlín. Na jeseň, keď energia vchádza naspäť do koreňa, vykopávame korene, ktoré používame čerstvé, nakladané do tinktúry, alebo sušené. 

POUŽITIE: Pre vysoký obsah jedovatých alkaloidov by sa rastlina nemala užívať vnútorne. Avšak pri použití zvonka je to hotový zázrak, ktorý podporuje hojenie rán a vytváranie nových tkanív. Je to jedna z mojich osvedčených rastlín, na ktorú sa vždy môžem spoľahnúť. Čerstvé nadzemné časti aj koreň môžeme použiť ako obklad pri menších zraneniach – zlomeninách, vytknutiach, krvných podliatinách a opuchoch, bolestiach pohybového aparátu (kostí, svaloch, šliach) po úrazoch či námahe. Osobne najradšej využívam silu koreňa v masti. Tú som napr. natierala môjmu synčekovi, keď mu rýchlo rástli kosti a budil sa v noci s bolesťami. Po pár minútach po natretí nôh už pokojne spal. Kostihoj je vhodný vo forme obkladu aj pri akútnych kožných zápaloch, ekzémoch, hnisavých ranách a pod.

ZAUJÍMAVOSTI: Latinské pomenovanie kostihoja „symphyó“ v preklade znamená „spájam“. Je odvodené od účinku obsahových látok, ktoré podporujú rast a delenie buniek, a následné sceľovanie kostí a tvorbu miazgy pri vysychaní kostí. Nadzemné časti kostihoja využívajú záhradkári ako výborné hnojivo pre rastliny.

LOPÚCH PLSTNATÝ (Arctium tomentosum )/ LOPÚCH VÄČŠÍ (Arctium lappa)

VÝSKYT: Statné rastlinky rastú pri cestách a plotoch, riekach i potokoch, na rumoviskách, v krovinách a pod. Z hľadiska liečivých účinkov majú obe tieto rastliny rovnaké využitie.

ČAS ZBERU: Podzemné časti rastliny zbierame na jar a na jeseň, kedy sila rastliny ide do koreňa a koreň je aj šťavnatejší.

ČO ZBIERAŤ: Vykopávame koreň v druhom roku života rastliny (neskôr drevnatie). Je to dosť prácna robota, ale stojí za to! Používame ho čerstvý alebo sušený vo forme tinktúry alebo čaju. Korene sušíme prirodzeným teplom, do teploty 35°C. Niekedy zbierame aj listy alebo celú vňať.

POUŽITIE: Lopúch silne čistí krv, čo sa využíva pri všetkých kožných chorobách, a to vnútorne aj zvonku. Podporuje tiež látkovú premenu, blahodarne pôsobí pri poruchách trávenia a cukrovke. Je potopudný, obmedzuje tvorbu žlčových a močových kameňov. Celkovo posilňuje organizmus, najmä v prechodných obdobiach roka. Pomáha tiež pri ošetrení vlasovej pokožky, podporuje rast vlasov. Ja si doma robím tinktúru z koreňa lopúcha, púpavy a z vňate žihľavy, ktorú si pravidelne vtieram do vlhkej pokožky po umytí vlasov. Veľmi mi to pomáha zvýšiť kvalitu a zdravie vlasov. Na jar si zas túto bylinnú zmes ordinujem ako detoxikačnú kúru po zime. 

TIP: Koreň je tiež možné využiť v kuchyni – varený, pečený, vyprážaný. V Japonsku je koreň bežne zaradený v jedálnom lístku, najmä pre jeho vysoký obsah vlákniny.

OMAN PRAVÝ (Inula helenium)

VÝSKYT: Táto statná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 2 m a je ozdobou každej záhrady, k nám bola dovezená zo Strednej Ázie. Vo voľnej prírode rastú iné druhy omanov, ktoré sú menej atraktívne svojim zjavom a na liečebné účely ich nezbierame. Rastlina ľahko potláča okolitú burinu. Nadzemné časti zrezávame, aby sa korene dobre rozrástli. Na jeseň pri výkope rozmnožujeme koreňovými odrezkami.  

ČAS ZBERU: Zbierame koreňové podzemky na jeseň.

ČO ZBIERAŤ: Koreň vykopeme, očistíme a sušíme pri teplote do 35°C. Užívame ho vo forme čaju, tinktúry alebo sušený na rôzne dietetické účely.

POUŽITIE: Oman je horká bylina, čím osoží najmä tráviacemu traktu. Podporuje tvorbu a vylučovanie žlče, čistí krv, pomáha vylučovať piesok a kamene v žlčníku a obličkách. Vďaka vysokému obsahu inulínu (rastlinnej prebiotickej vlákniny) pomáha pri regulácii cukru v krvi a celkovo optimalizuje látkovú premenu. Sušený a na prášok podrvený koreň možno použiť ako zdravú náhradu cukru pri špeciálnych diétach. Oman má overené liečivé účinky aj na dýchacie cesty, čistí zahlienené priedušky. Celkovo dezinfikuje organizmus, sú mu pripisované aj antiparazitické účinky. Oman je častou súčasťou komerčne vyrábaných liečiv. Rastlinu nie je vhodné užívať dlhodobo, a celkovo je lepšie ju užívať v zmesiach ako samostatne.

ZAUJÍMAVOSŤ: Latinské pomenovanie je odvodené od slova helios – slnko, pretože kvetné hlávky vyzerajú ako slniečka.

PUŠKVOREC OBYČAJNÝ (Acorus calamus)

VÝSKYT: Táto nenápadná rastlinka bola do Európy dovezená v 16.storočí z Číny a Indie. Nájdeme ju v tichých vodách, močariskách a vlhkých priekopách, na tienistých brehoch rybníkov a potokov.

ČAS ZBERU: Puškvorec zbierame na jeseň.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame podzemok, ktorý vytrhávame hákmi alebo špeciálnymi vidlicami. Umytý, očistený koreň podľa potreby olúpeme (mundata), alebo nelúpaný (naturalis) sušíme pri teplote do 35°C. Rastlina má dosť prenikavý pach, takže ju sušíme na oddelenom mieste. Neskladujeme dlho, lebo puškvorec rýchlo stráca liečivé účinky, najmä po olúpaní. 

POUŽITIE: Ostrá, horká a korenistá chuť predurčuje túto rastlinku medzi najlepšie žalúdočné lieky. Často býva prirovnávaný k ženšenu, podľa niektorých bylinkárov dokáže pri pravidelnom užívaní vyliečiť všetky tráviace ťažkosti. Jeho všestranné pôsobenie na žalúdok, pečeň aj žlčník sa výrazne prejavuje zvýšenou telesnou kondíciou. Je vhodný pri slabosti, v rekonvalescencii, pre starších ľudí, aj ako podporný liek pri liečbe rakoviny. Pri slabosti, najmä u detí, je vhodnou formou aj bylinný kúpeľ. Puškvorec vnútorne dávkujeme opatrne, po dvoch až troch týždňoch užívanie aspoň na 10 dní prerušíme.

ZAUJÍMAVOSŤ: Puškvorec sa využíva nielen v lekárnictve, ale aj v likérnictve, do zubných práškov a vodičiek. Rastlina sa spomína už v Mojžišovej knihe ako súčasť posvätných olejov, používaných pri poslednom pomazaní.

PÝR PLAZIVÝ (Elytrigia repens)

VÝSKYT: Ako dychtivý záhradkár sa musím priznať, že pýr som veľmi dlho zaznávala, lebo v záhrade sa mi do hriadok tlačí naozaj všade! Ešte dnes si musím vedome pripomínať jeho ozaj dobré, liečivé vlastnosti 😊 Rastie v záhradách, na orných poliach, na lúkach a pustých miestach.

ČAS ZBERU: Zbierame na jar alebo na jeseň, keď sila rastliny opäť klesá do koreňa.

ČO ZBIERAŤ: Liečivé vlastnosti pýru nájdeme v koreni, ktorý býva bujne rozrastený pod povrchom až do hĺbky. Nie je ťažké ho získať. Z mnohých koreňov však vyberáme tie najkrajšie, zdravé jasnožlté kusy. Je to veľmi dôležité, pretože tie hnedasté bývajú napadnuté parazitnou hubou, ktorá v našom tele môže spôsobiť zúženie krvných ciev a kŕče v maternici. 

POUŽITIE: Hlavnou liečivou vlastnosťou rastliny je silná močopudnosť, ktorá pomáha pri liečbe dny a reumatizme, močových ťažkostiach, najmä piesku, kameňoch a zápaloch. Odstraňuje z tela soľné usadeniny, súčasne čistí krv, čím prospieva pri kožných chorobách, cukrovke a pri znižovaní hmotnosti. Pýr môžeme užívať neobmedzene, jeho vlastnosti sa však najlepšie prejavia v zmesiach.

RUŽA ŠÍPOVÁ – ŠÍPKA (Rosa canina)

VÝSKYT: Jeden z najrozšírenejších kríkov, v našich podmienkach ho nájdeme naozaj všade, najmä však na slnečných otvorených miestach. Je to veľmi premenlivý druh, plody sa svojou veľkosťou a tvarom mnohokrát líšia.

ČAS ZBERU: Od mája do júna sme zbierali kvetné lupene. Od augusta zbierame dozreté plody – šípky.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame celé dozreté tvrdé šípky, očistené od kvetných zvyškov, a takto očistené sušíme. Pre sušenie môžeme plod aj narezať. Zbierame nepoškodené plody, aby sme zabránili skazeniu. Sušíme prirodzeným teplom, dosušiť môžeme pri teplote do 35°C. 

POUŽITIE: Šípky využívame ako liečivo, aj ako potravinu, môžeme ju spracovať mnohými spôsobmi. Plod je cenný kvôli vysokému obsahu vitamínov (skupiny A, B, P, K, horčíka a pod.), najmä však vitamínu C, ktorý sa pri vyšších teplotách ničí. Keď si budete robiť šípkový čaj, nechajte podrvené plody cez noc macerovať vo vlažnej vode. Na druhý deň nápoj môžete popíjať a viete, že obsah vitamínov bol zachovaný. Šípky nám pomáhajú najmä pri prechladnutiach, chrípke, cievnych ochoreniach, zlej zrážanlivosti krvi a celkovo na posilnenie organizmu a prevenciu. Ďalej ich môžeme využiť v kuchyni vo forme džemov a sirupov, no treba rátať s pracným odstraňovaním chlpatých semien, ktoré môžu dráždiť. Doma si tiež môžeme vyrobiť prírodný olej plný vitamínov pre krajšiu a zdravšiu pleť. Drvené sušené plody zalejeme panenským olejom podľa preferencie, necháme macerovať 6 týždňov, scedíme a zlejeme do tmavej nádobky, ktorú skladujeme v chlade.

 TIP: Čerstvé zmäknuté šípky ponechané na kríku počas prvých mrazov neskoro na jeseň a skoro v zime chutia ako džem, sú lahodné a plné vitamínov. Je to delikatesa, dostupná pri našich pochôdzkach prírodou.

SLIVKA TRNKOVÁ – TRNKA (Prunus spinosa)

VÝSKYT: Trnka je u nás často sa vyskytujúci ker, ktorý na jar nádherne zakvitne a vytvára súvislé biele plochy. Obľubuje slnečné krovinaté stráne a rúbaniská, rastie tiež popri cestách a na skalnatých miestach.

ČAS ZBERU: Na jar zbierame kvety, zriedkakedy kôru. Na jeseň a na začiatku zimy zase zbierame plody.

ČO ZBIERAŤ: Na jeseň zbierame celkom zrelé plody, ktoré využívame na liečebné účely v sušenom stave. Na priame jedenie oberáme plody, prejdené prvými mrazmi.

POUŽITIE: Odvar z kvetov pomáha pri zápche a tvrdej stolici, najmä u detí. Plody pôsobia sťahujúco pri hnačkách a zvonka pri kloktaní. Trnkový čaj je mierne močopudný, čistí krv a podporuje látkovú premenu. Má príjemnú chuť a všestranné liečivé účinky. V surovom stave sa plody spracúvajú na ovocné vína, extrakty a džemy. Vo väčšom množstve môžu podráždiť organizmus, spracované túto vlastnosť strácajú. 

TIP: Podobne ako šípka, aj plody trnky sú po prvých mrazoch chutné v čerstvom stave. Ich konzistencia pripomína džem, sú mäkšie, výrazne sladšie a sú stále plné vitamínov. Nezabudnite si nabrať zopár plodov do úst pri vašich potulkách prírodou neskoro na jeseň a aj v zime.

VALERIÁNA LEKÁRSKA (Valeriana officinalis)

VÝSKYT: Rastie na vlhkých lúkach, okrajoch lesov, v krovinách, priekopách, pri potokoch a pod. Poznáme ju podľa chocholcovitých bielych až bledoružových kvetov a nezvyčajnej, sladkokorenistej vône koreňa.

ČAS ZBERU: Zbierame podzemok s koreňmi na jeseň. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame korene, ktoré očistíme a dobre umyjeme, väčšie kusy narežeme. Sušíme najlepšie zavesené na motúze pri teplote do 35°C. Vôňa koreňa sušením ešte zosilnie, kvôli vysokému obsahu éterických olejov. Sušené korene užívame vo forme čaju, čerstvé korene je vhodné naložiť do tinktúry.

POUŽITIE: Rastlinku považujeme za najúčinnejší rastlinný liek na nervovú sústavu. Pomáha pri všetkých ťažkostiach nervového pôvodu – pri strese, nervozite, psychickej vyčerpanosti aj duševných chorobách. Súčasne pomáha upokojiť srdce, žalúdok, rôzne druhy kŕčov a bolestí. Má harmonizačné účinky, keď napr. pri nervozite upokojuje, no pri apatii zas povzbudzuje k aktivite. Pre jej silné pôsobenie túto rastlinku využívame opatrne, v menších dávkach a nie dlhodobo.

ZAUJÍMAVOSŤ: Ľudovo nazývaná aj baldrián alebo kozlík. Latinské pomenovanie „valere“ znamená „byť zdravý“.

Zdroje:

Thurzová/ Kresánek/ Mareček/ Mika – Malý atlas liečivých rastlín

DK/ IKAR – Domáca bylinkáreň

Dionýz Dugas – 500 najlepších receptov ľudovej medicíny

FONI Book – Recepty z opátstiev a kláštorov

www.vedanadosah.cvtisr.sk

www.postapo.cz

AUTOR: Bronislava Štubňová
FOTO: web/autor

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.