Dračia krv – tmavo-červená živica z amazonského pralesa

Dračia krv „SANGRE DE DRAGO“ je  tmavo červená živica získavaná z narezanej kôry posvätného stromu peruánskych indiánov – Crotonu lechleri, ktorého domovinou sú dažďové pralesy Strednej a Južnej Ameriky. Táto červená tekutina je známa svojou liečivou schopnosťou, stimuluje obranyschopnosť tela a pôsobí proti zápalom, baktériám, vírusom plesniam aj hubám.

Vedecky potvrdené účinky dračej krvi

• antiseptické
• protizápalové
• antibakteriálne
• antivírusové
• antidysenterické
• protiplesňové
• antihemoragické (znižujúce krvácanie)
• antileukemické
• protinádorové
• antioxidančné
• anestetické
• antialergické
• neurastenické (znižujúce bolesť nervov)
• regeneračné (urýchľujúce hojenie rán)
• zdroj

Botanika rastliny Dračia krv

Rodina: Euphorbiaceae
Rod: Croton
Druh: lechleri, salutaris, palanostigma
Synonymá: Croton draco
Zaužívané názvy: Sangre de grado, sangre de drago, dragon’s blood, drago, sangue de drago, sangue de agua
Použitá časť: živica/miazga/latex

Tohto až dvadsať metrového velikána amazonských dažďových pralesov využívali a využívajú po stáročia pre jeho liečebné vlastnosti Inkovia, amazonské kmene aj súčasní obyvatelia Mexika, Peru či Ekvádoru. V Južnej Amerike sa nachádza v Bolívii, Kolumbii, Ekvádore a Peru (najmä v častiach  San Martín, Huánuco, Junín, Loreto a niektorých oblastiach Cusca). Okrem Amazónie a Kostariky tieto stromy rastú aj v Indii, Indonézii a Malajzii, ako aj v Číne a Iráne.

História rastliny Dračia krv

Po stáročia sa miazga natierala na rany, aby sa zastavilo krvácanie, urýchlilo hojenie a aby sa utesnili a chránili zranenia pred infekciou. Táto živica totiž na vzduchu rýchlo zasychá a vytvára bariéru, podobne ako „druhá koža“. Domorodé kmene a miestni obyvatelia Peru živicu používajú na rany, zlomeniny a hemoroidy, vnútorne na črevné a žalúdočné vredy a ako sprchu na vaginálny výtok. Medzi ďalšie domáce použitie patrí liečenie črevnej horúčky a zápalových alebo infikovaných ďasien, vo vaginálnych kúpeľoch pred a po pôrode, na krvácanie po pôrode a na poruchy kože.

V peruánskej bylinnej medicíne sa odporúča na krvácanie, ako antiseptický vaginálny výplach a lokálne na hojenie rán. Používa sa tiež vnútorne na vredy v ústach, krku, čreve a žalúdku; ako antivírusový prostriedok pre vírusy horných dýchacích ciest, vírusy žalúdka a HIV; interne a externe na rakovinu a lokálne na kožné poruchy, bodnutie hmyzom a bodnutie. V tradičnej brazílskej medicíne sa živica v súčasnosti používa na rany, krvácanie, hnačky, vredy v ústach a ako všeobecné tonikum. (zdroj)

Podľa mytológie sa stromy Croton lechleri (z ktorých sa odoberá miazga – dračia krv) objavili vo chvíli, kedy bol zabitý veľký drak Ladon. Jeho krv údajne vytiekla na zem a z nej boli stvorené tieto vzácne stromy.

Účinné látky v Dračej krvi

Dračia krv patrí vďaka svojim obsahovým látkam a ich účinkoch k najpreskúmanejším rastlinám z Peru. Už od šesťdesiatych rokov minulého storočia prebiehajú výskumy na popredných univerzitách v celom svete. Najnovšie štúdie naznačujú, že je oveľa účinnejší ako penicilín. Dračia krv  obsahuje taspín a proantokyanidín, ktoré majú výrazné antimikrobiálne, antibakteriálne, antimykotické a antivírusové účinky. V roku 1985 bol taspín dokumentovaný protizápalovými, protinádorovými (proti sarkómami) a antivírusovými účinkami.

Aktívne zložky dračej krvi zahŕňajú tapsín, ďalej 3′-4-0-dimetylcyrozín, polyfenoly (katechíny a proantokyanidíny) a alkaloidy (pyridón, indolový kmeň, chinolín, tropany, nenasýtené mastné kyseliny, antrachinóny a triterpény).

Štúdie ukázali, že extrakt z Croton lechleri Muell má antivírusové vlastnosti, zlepšuje činnosť pľúcnych funkcií, pôsobí v prípade respiračných chorôb, chrípky, retrovírusových ochorení, parainfluenze, vírusom herpes simplex I a II a hepatitíde A a B.

Významnú prácu o protinádorovej, antibakteriálnej a hojivej schopnosti Sangre de Drago spracovali ZP Chen, Y. Cai a JD Phillipson, ktorí v roku 1994 publikovali štúdiu týkajúcu sa toho, že látky izolované z živice, ako aj veľa ďalších látok z nej získaných, majú silné bakteriostatické účinky. Sú takmer 30-krát silnejšie než napríklad chloramfenikol alebo V-penicilín.
Klinické štúdie k látkam získavaných zo stromu Croton Lechleri nájdete TU.

ORGANOLEPTICKÉ VLASTNOSTI

Vzhľad: kvapalina schnúca na vzduchu
Farba: červeno-hnedá, pripomínajúca tmavú krv
Vôňa: živicová, charakteristická
Chuť: trpká živicová
Hustota: 1.052
pH: 3,5
Stupeň Brix: 30,5°

Použitie dračej krvi

Zvonka sa s ňou potierajú zle sa hojace zranenia, krvácavé ďasná, herpesy, ekzémy a bodnutia od hmyzu. Pri vonkajšej aplikácii zasychá a vytvára svoj ochranný obal na rane. Zastavuje krvácanie a stimuluje hojenie rán a svojimi nevyvrátiteľnými dezinfekčnými účinkami potom každú ranu čistí a bráni infekciám.  Na ošetrenie bodnutia hmyzom účinkuje takmer okamžite – zmierňuje bolesť a takmer úplne potláča opuch. Interne sa podáva aj ženám pri nadmernom menštruačnom výtoku a krvácaní po pôrode. Je mimoriadne účinný pri neinfekčných hnačkách a hnačkách nespôsobených otravou jedlom.

Nápoj sa osvedčil pri chrípke, angíne, pri zápaloch hrtana, mandlí a ústnej dutiny, pri vírusovom zápale dýchacích ciest, cukrovke, anémiu, pásovom opare, hemoroidoch, žalúdočných vredoch a Crohnovej chorobe.

Ďalšie účinky:

• Posilňuje imunitný systém v boji proti najmenšom parazitom – vírusom, rovnako ako proti baktériám, mikróbom a plesniam.
• Výťažok z dračej krvi má vynikajúci účinok pri liečení oparov a herpesvírusov všeobecne.
• Latex, ktorý je obsiahnutý v dračej krvi pomáha črevám v prevencii nádorových ochorení a je významným pomocníkom pri napadnutí čriev salmonelou, pri žalúdočných vredoch a náhlych hnačkách.

Upozornenie

Všetky informácie a skutočnosti uvedené v článku slúžia výlučne pre informáciu a poučenie, nenahradzujú akúkoľvek liečbu predpísanú lekárom.

DRAČIA KRV V ČÍNSKEJ MEDICÍNE

Jeden druh dračej krvi sa tiež používa v tradičnej čínskej medicíne. Je špeciálne vysušený a spracovaný a je známy ako xue jie (Sangusis draconis). Nachádza sa najmä v Indonézii, Malajzii a Iráne, provinciách Guangdong a Taiwan a v Číne.
Je opísaný ako sladká, slaná, neutrálna, vstupujúca do meridiánov srdca a pečene. Jeho primárne použitie v TCM je podobné: rozbíja prekrvenie krvi, zmierňuje bolesť, zastavuje krvácanie a podporuje regeneráciu tkanív. Mal by sa používať vždy, keď je potrebný analgetický prostriedok na hojenie rán.
Na tento účel sa dobre kombinuje s katebu a panax pseudoginsengom (san qi alebo tienchi aka sanqi ginseng). Štandardná vnútorná dávka TCM je 1 až 2 gramy sušenej a práškovej dračej krvi, ktorá sa prijíma jeden až trikrát denne.

ORIENTAČNÉ DÁVKOVANIE

Vnútorné dávkovanie:
Dospelí  3×3 kvapky rozpustíme v malom množstve vody a užívame 30 min. pred jedlom.
Deti do 12 rokov 1-2 kvapky 2x denne
Doba užívania: max 3týždne, po ktorých nasleduje týždenná prestávka

Vonkajšie: Na výplach úst a kloktanie použijeme 3-5 kvapiek do malého množstva vody na 1 kloktanie. V prípadoch parodontitídy môžeme naniesť priamo na zubnú kefku pri umývaní.
Naniesť na vatovú tyčinku, potierať mandle pri napadnutí alebo zapálené miesto.
Nasiaknutou náplasťou prelepiť bradavicu a nechať plne vstrebať. Opakovať 1-3 dni. Bradavica by sa mala sama vylúpnuť.
Pri rezným poraneniach, škrabancoch a pri ďalších kožných problémoch aplikovať priamo na postihnuté miesto. Pokvapkáme a necháme zaschnúť.

Upozornenie: Vnútorné užívanie dračej krvi sa odporúča obmedziť v dobe tehotenstva a v období kedy chcú ženy otehotnieť, aj v období kojenia, pre jej sťahujúce účinky.

Študijné zdroje:

1. Efficacy of Dragon’s blood cream on wound healing: A randomized, double-blind, placebo-controlled clinical trial https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4737969/
2. Taylor L. The Healing Power of Rainforest Herbs. Garden City Park, NY: Square One Publishers; 2005.
3. Taxon: Croton lechleri Müll. Arg. USDA Germplasm Resources Information Network (GRIN). Available at: www.ars-grin.gov/cgi-bin/npgs/html/tax_search.pl. Accessed September 1, 2011.
4. Ubillas R, Jolad SD, Bruening RC, Kernan MR, King SR, Sesin DF, et al. SP-303, an antiviral oligomeric proanthocyanidin from the latex of Croton lechleri (Sangre de Drago). Phytomedicine. 1994;1(2):77-106.
5. Borges JR, King SR, Hughes K, Meza E, Nelson S, Romero C. Conservation of biocultural diversity in the Amazon and benefit sharing mechanism in the Amazon: Croton lechleri, a traditional indigenous resource. Paper presented at the INPI/EC seminar Role of Intellectual Property Protection in the Field of Biodiversity and Traditional Knowledge. September 9-11, 2001. South San Francisco, CA.
6. Castner JL, Timme SL, Duke JA. A Field Guide to Medicinal and Useful Plants of the Upper Amazon. Gainesville, FL: Feline Press; 1998.
7. Catalogue of Life: 26^th July 2011. ITIS Species 2000. Available at: www.catalogueoflife.org/details/species/id/8164170. Accessed September 1, 2011.
8. Croton lechleri Plant Name Details. The International Plant Names Index. Available at: www.ipni.org/ipni/simplePlantNameSearch.do?find_wholeName=croton+lechleri&output_format=normal&query_type=by_query&back_page=query_ipni.html. Accessed September 1, 2011.
9. Jones K. Review of Sangre de Drago (Croton lechleri)—a South American tree sap in the treatment of diarrhea, inflammation, insect bites, viral infections, and wounds: tradition uses to clinical research. J Altern Complement Med. December 2003;9(6):877-896.
10. McGuffin M, Kartesz JT, Leung AY, Tucker AO. American Herbal Products Association’s Herbs of Commerce. 2nd ed. Silver Springs, MD: American Herbal Products Association; 2000.
11. Gentry AH. A Field Guide to the Families and Genera of Woody Plants of Northwest South America (Columbia, Ecuador, Peru), with supplementary notes on herbaceous taxa. Chicago: University of Chicago Press; 1996.
12. Farias FR, Williamson JS, Rodriguez SV, Angeles G, Portugal VO. Bark anatomy in Croton draco var. draco (Euphorbiaceae). American Journal of Botany. 2009;96(12):2155-2167.
13. Lindner KS. Blood of the dragon: the sustainable harvest and replanting of the Croton lechleri tree. HerbalGram. 2009;84:56-65.
14. Carlson TJS, King SR. Sangre de drago (Croton lechleri Müell.-Arg.)—a phytomedicine for the treatment of diarrhea. Review of Complementary and Integrative Medicine. 2000;7(4):315-320.
15. Duke JA, Vasquez R. Amazonian Ethnobotanical Dictionary. Boca Raton, FL: CRC Press; 1994.
16. Comments of the Utah Natural Products Alliance on the Food and Drug Administration’s Request for Comment on FDA’s Premarket Notification Program for New Dietary Ingredients. February 1, 2005. US Food and Drug Administration website. Available at: www.fda.gov/ohrms/dockets/dockets/04n0454/04n-0454-c000014-01-vol5.pdf. Accessed September 8, 2011.
17. Barnard DL, Huffman JH, Meyerson LR, Sidwell RW. Mode of inhibition of respiratory syncytial virus by a plant flavonoid, SP-303. Experimental Chemotherapy. 1993;39:212-217.
18. Orozco-Topete R, Sierra-Madero J, Cano-Dominguez C, et al. Safety and efficacy of Virend^® for topical treatment of genital and anal herpes lesions in patients with AIDS. Antiviral Res.1997;35:91-103.
19. Holodniy M, Koch J, Mistal M, et al. A double blind, randomized, placebo-controlled phase II study to assess the safety and efficacy of orally administered SP-303 for the symptomatic treatment of diarrhea in patients with AIDS. Am J Gastroenterol. 1999;94(11):3267-3273.
20. Bardhan PK, Sharma A, Bolmall C, et al. Safety and efficacy of a novel anti-secretory anti-diarrheal agent Crofelemer (NP-303), in the treatment of adult acute infectious diarrhea and cholera, with or without the use of antibiotics. U.S.-Japan Cooperative Medical Science Program (CMSP): 13th International Conference on Emerging Infectious Diseases (EID) in the Pacific Rim – Focused on Enteric Diseases. April 6-9, 2009. Kolkata, India.
21. DiCesare D, DuPont HL, Mathewson JJ, et al. A double blind, randomized, placebo-controlled study of SP-303 (Provir) in the symptomatic treatment of acute diarrhea among travelers to Jamaica and Mexico. Am J Gastroenterol. 2002;97(10):2585-2588.
22. Mangel AW, Chaturvedi P. Evaluation of crofelemer in the treatment of diarrhea-predominant irritable bowel syndrome patients. Digestion. 2008;78(4):180-186.
23. Gupta D., Bleakley B., Gupta R.K. Dragon’s blood: botany, chemistry and therapeutic uses. J Ethnopharmacol. 2008;115:361–380. [PubMed] [Google Scholar]
24. Pieters L., De Bruyne T., Van Poel B. In vivo wound healing activity of Dragon’s blood (Croton spp.), a traditional South American drug, and its constituents. Phytomedicine. 1995;2:17–22. [PubMed] [Google Scholar]
25. Lopes M.I., Saffi J., Echeverrigaray S., Henriques J.A.P., Salvador M. Mutagenic and antioxidant activities of Croton lechleri sap in biological systems. J Ethnopharmacol. 2004;95:437–445. [PubMed] [Google Scholar]
26. Risco E., Ghia F., Vila R., Iglesias J., Álvarez E., Cañigueral S. Immunomodulatory activity and chemical characterisation of sangre de drago (dragon’s blood) from Croton lechleri. Planta Med. 2003;69:785–794. [PubMed] [Google Scholar]
27. Edward H.G.M., de Oliveira L.F.C., Quye A. Raman spectroscopy of coloured resins used in antiquity: dragon’s blood and related substances. Spectrochim Acta A Mol Biomol Spectrosc. 2001;57:2831–2842. [PubMed] [Google Scholar]
28. Ubillas R., Jolad S.D., Bruening R.C. SP-303, an antiviral oligomeric proanthocyanidin from the latex of Croton lechleri (sangre ded) Phytomedicine. 1994;1:77–106. [PubMed] [Google Scholar]
29. Rossi D., Guerrini A., Paganetto G. Croton lechleri Müll Arg. (Euphorbiaceae) stem bark essential oil as possible mutagen-protective food ingredient against heterocyclic amines from cooked food. Food Chem. 2013;139:439–447. [PubMed] [Google Scholar]
30. Alonso-Castro A.J., Ortiz-Sánchez E., Domínguez F. Antitumor effect of Croton lechleri Mull. Arg. (Euphorbiaceae) J Ethnopharmacol. 2012;140:438–442. [PubMed] [Google Scholar]
31. Montopoli M., Bertin R., Chen Z., Bolcato J., Caparrotta L., Froldi G. Croton lechleri sap and isolated alkaloid taspine exhibit inhibition against human melanoma SK23 and colon cancer HT29 cell lines. J Ethnopharmacol. 2012;144:747–753. [PubMed] [Google Scholar]
32. Cai Y., Evans F.J., Roberts M.F., Phillipson J.D., Zenk M.H., Gleba Y.Y. Polyphenolic compounds from Croton lechleri. Phytochemistry. 1991;30:2033–2040. [Google Scholar]

Ďalší zoznam štúdií k overeniu účinkov dračej krvi:
http://www.rain-tree.com/sangre.htm