BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ (Vaccinium myrtillus)

VÝSKYT: Rastie vo vyšších polohách, v riedkych ihličnatých lesoch, kde tvorí súvislé porasty. Rastlinu je zakázané zbierať na území s tretím až piatym stupňom ochrany.

ČAS ZBERU: Zbierame mladé listy alebo vňať od júla do augusta, plody od augusta do septembra. 

ČO ZBIERAŤ: Listy opatrne sťahujeme z konárikov, aby sme nepoškodili rastlinku. Plody zbierame zrelé, ručne alebo opatrne hrebeňmi.

POUŽITIE: Čučoriedkové listy sú pomocníkom pre cukrovkárov, pretože znižujú obsah cukru v krvi; ich užívanie je však dôležité konzultovať s lekárom. Odvar z čučoriedkových listov osoží ako obklad na kožné vyrážky. Plody sú nielen chutné, ale pôsobia antibioticky na črevnú sliznicu, sú výborné proti hnačke a črevným kŕčom, či už v čerstvom stave, sušenom stave, vo forme tinktúry alebo kompótu a džemu. Nemali by chýbať v našej domácej lekárničke najmä kvôli deťom, pretože sú chutné a deti ich výborne znášajú. Pamätám si, že mňa ako mladé dievča na poslednú chvíľu zachránil čučoriedkový kompót (ktorý u nás nikdy nechýbal) pred operáciou slepého čreva. Čučoriedková šťava zlepšuje zrak – antokyánové farbivo podporuje obnovu očného purpuru. 

ZAUJÍMAVOSTI: Čučoriedku ako liečivú rastlinu prvýkrát uvádza Hildegarda z Bingenu v 12.storočí. Čučoriedkový džem jedli vojnoví piloti počas 2. svetovej vojny, pretože už vtedy panoval názor, že zlepšuje nočné videnie.

CHMEĽ OBYČAJNÝ (Humulus lupulus)

VÝSKYT: Rastie v teplejších oblastiach medzi pobrežným krovím alebo v jelšinách, alebo sa účelovo pestuje na výrobu piva a medicínske účely. Táto trváca rastlina môže dosiahnuť vek až 30 rokov.

ČAS ZBERU: Zbierame chmeľové šištice koncom augusta až začiatkom septembra. 

ČO ZBIERAŤ: Samičie šištice vajcovitého tvaru zbierame z pestovaných rastlín, hneď, ako začnú dozrievať, pretože najcennejšia látka – lupulín z nich neskôr vypadáva. Pri zbere môže dôjsť k alergickej kožnej reakcii, ojedinele aj k nevoľnosti či ospalosti. 

POUŽITIE: Chmeľ sa vyznačuje najmä sedatívnymi a anafrodiziakálnymi účinkami. Vo forme piva upokojuje, ale lepšie výsledky sa dosahujú samostatným užívaním vo forme čaju či tinktúry. Je vhodný pri nervozite, nespavosti, migréne a depresiách, v prechode a pre tlmenie pohlavnej predráždenosti. Pre dobrý spánok sa mieša do zmesí spolu s koreňom valeriány, vňate hluchavky, ľubovníka, lipkavca marinkového, medovky, túžobníka a pod. Ďalšou dobrou vlastnosťou chmeľu je aj močopudnosť, pôsobenie proti kŕčom a tiež sa vyznačuje dezinfekčnými vlastnosťami. Zvonku je výborný na posilnenie rastu vlasov a do kúpeľov pri celkovej slabosti. 

ZAUJÍMAVOSTI: Chmeľ sa využíva v pivovarníctve od 11.storočia. Tzv. chmeľová múčka – lupulín obsahuje účinné upokojujúce látky, ktoré boli pre medicínske účely objavené začiatkom 19.storočia. V minulosti sa chmeľové výhonky jedli podobne ako špargľa.

IHLICA TŔNITÁ (Ononis spinosa)

VÝSKYT: Rastlina suchých a slnečných trávnatých miest, niekedy rastie aj v súvislom poraste ako burina.

ČAS ZBERU: Zbierame koreň na jar a jeseň, kvitnúcu vňať v júli a auguste.

ČO ZBIERAŤ: Koreň vykopávame bez najmenších korienkov a je to dosť náročné, rastlina sa tým poškodí, preto zbierame aj mladú kvitnúcu vňať bez drevitej časti. Pri zbere je vhodné nosiť rukavice na ochranu pred pichľavými tŕňmi.

POUŽITIE: Uplatňuje sa najmä pri chorobách močových orgánov, uľahčuje vylučovanie moču bez dráždenia obličiek, dezinfikuje močové cesty a pôsobí na kamene. Tým, že pomáha odvodniť organizmus, prospieva aj srdcu a krvnému obehu, čistí pokožku a osoží pri reume a dne. Samostatne ihlicu neužívame, len s inými bylinkami v močopudných či srdcových zmesiach.

ZAUJÍMAVOSTI: Latinský názov onos – somár naznačuje, že bola dobrým krmivom pre domáce zvieratá. V ľudovom liečiteľstve sa používal proti urieknutiu. Alchymisti tvrdili, že táto ich obľúbená rastlina premieňa obyčajné kovy pod zemou na striebro.

JASTRABINA LEKÁRSKA (Galega officinalis)

VÝSKYT: Jastrabina obľubuje vlhké miesta, pri potokoch, na vlhkých lúkach, lesoch a hájoch, na okrajoch ciest a pod.

ČAS ZBERU: Kvitne od júla do augusta, vtedy ju aj zbierame.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladú kvitnúcu vňať, hojne olistenú.

POUŽITIE: Rastlinka má najmä dva silné účinky, vďaka ktorým získala prívlastok lekárska. Pomáha znižovať obsah cukru v krvi, preto nachádza uplatnenie ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky – pod lekárskym dohľadom. V lekárnictve je často využívaná v prípravkoch na podporu tvorby materského mlieka. Bylinka sa tiež odporúča ako potopudný a močopudný prostriedok pri zápale močových ciest. Užívame ju vo forme tinktúry či čaju, ale nie samostatne, pretože vo vyšších dávkach môže vyvolať príznaky otravy. V zmesiach ju môžeme užívať aj dlhodobo.

ZAUJÍMAVOSTI: Je hojne využívaná ako krmivo pre dobytok, pretože podobne ako u ľudí zvyšuje tvorbu materského mlieka. 

OREGANO/ PAMAJORÁN OBYČAJNÝ (Origanum vulgare)

VÝSKYT: Krásna, intenzívne voňavá bylinka, ktorá rastie v trsoch na slnečných a suchých miestach, lúkach a úbočiach. 

ČAS ZBERU: Pestované oregano, o ktorom sme písali v júnovej záhrade, zbierame skôr, ale divo rastúcu bylinku zbierame koncom júla a v auguste. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame zelenú vňať pred kvitnutím ako koreninu do kuchyne, mladú zelenú vňať alebo rozkvitnutú vňať zbierame na liečebné účely. Rastlinku často napádajú škodcovia, preto zbierame len nepoškodené časti rastliny.

POUŽITIE: Pamajorán, alebo oregano používame ako chutnú aromatickú koreninu v kuchyni, ale aj ako liečivú bylinku. Pomáha pri chorobách dýchacích orgánov, najmä pri dlhotrvajúcom, úpornom a suchom kašli, má schopnosť čistiť zahlienené priedušky a pľúca. Má upokojujúce účinky, a preto dobre pôsobí pri vyčerpanosti a nervovej únave, kde uvoľňuje bolesti hlavy. Posilňuje celý organizmus, napomáha dobrému tráveniu a ženám pri vynechávaní menštruácie a kŕčoch. Zvonka sa používa vo forme inhalácií, alebo na omývanie pokožky, pretože silne účinkuje proti plesniam, mykózam a zápalom.

TIP: V mojich podmienkach rastie pamajorán zároveň s dúškou materinou. Rada si ich spolu vychutnám vo forme čajíku, osladeného domácim medom. Má úžasnú chuť, vôňu a cítim sa po ňom príjemne naladená.

REBRÍČEK OBYČAJNÝ (Achillea millefolium)

VÝSKYT: Rebríček či „myší chvost“ je u nás hojne sa vyskytujúca bylinka, rastie na suchých lúkach, lesných poľanách, popri cestách, na medziach a pod. Nájdeme ju vo viacerých farbách, zbierame však len pôvodnú špinavobielu odrodu, ktorá má mierne korenistý pach a horkastú chuť.

ČAS ZBERU: Rastlinu zbierame počas kvitnutia od júna do októbra.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladú, nezdrevnatenú kvitnúcu vňať, alebo len kvetné úbory s krátkou stopkou. 

POUŽITIE: Rebríček patrí medzi bylinky s najsilnejším dezinfekčným účinkom, ktorý využívame vnútorne aj zvonka. Vnútorne podporuje trávenie, látkovú premenu a priaznivo ovplyvňuje nervovú činnosť. Osoží pri chorobách žalúdka a čriev, žlčníka a pečene, močových a dýchacích ciest, a pri ženských chorobách. Čistí krv a pomáha pri bolestiach a vnútornom krvácaní (napr. pri hemoroidoch). Zvonka je osvedčeným liekom na rany; obklady zastavujú krvácanie a urýchľujú hojenie. Rastlina obsahuje éterické oleje s obsahom toxínov, preto ju neužívame vo väčších dávkach a radšej ju miešame do čajových zmesí.

ZAUJÍMAVOSTI: V bájach sa píše príbeh o Achillovi, ktorý pomocou rebríčka vyliečil hlbokú ranu svojmu kráľovi. Počas prvej svetovej vojny zbierali školské deti rebríček, vtedy nazývaný krvavník, a posielali ho na front ako podporný prostriedok pri nedostatku liekov.

VRATIČ OBYČAJNÝ ( Tanacetum vulgare)

VÝSKYT: Nachádza sa na skalnatých miestach, pri brehoch riek a potokov, v lesoch, medzi krovím a pri cestách. Rastlina je silne až nepríjemne aromatická.

ČAS ZBERU: Vratič kvitne v auguste a septembri, vtedy ho aj zbierame.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvitnúcu vňať bez hrubej stonky, prípadne len súbory kvetov. Zo zvyšku stonky môžeme obrať aj mladé listy.

POUŽITIE: V lekárnictve sa používa na získavanie silice, ktorej hlavnou zložkou je toxický tujón.  Rastlina posilňuje svalstvo a zosilňuje vylučovanie tráviaceho ústrojenstva pri zápche a vredoch žalúdka a dvanástnika. Účinkuje protizápalovo a utišuje bolesti pri kolikách, žalúdočných a kĺbových bolestiach a tiež reumatizme. Vratič silne účinkuje proti parazitom, mieša sa do záparov či odvarov spolu s inými podobne účinnými bylinkami, ktoré sme spomínali aj v kalendári. Silný zápach drogy odpudzuje hmyz. 

UPOZORNENIE: Rastlina je vnútorne vo vyšších dávkach jedovatá, preto jej užívanie treba konzultovať. Vyhýbať by sa jej mali tehotné ženy, pretože prekrvuje malú panvu. Esenciálny olej – tujón spôsobuje vracanie, hnačky, môže zapríčiniť poškodenie obličiek či ústrednej nervovej sústavy.

ZEMEŽLČ MENŠIA (Centaurium erythraea)

VÝSKYT: Táto pekná bylinka rastie na slnečných stráňach, rúbaniskách a lúkach.

ČAS ZBERU: Kvitne od júla do septembra, vtedy ju aj zbierame.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladú kvitnúcu vňať, pozorne, aby sme ju nevytrhli aj s koreňmi. Dávame špeciálne pozor, aby na mieste ostalo zopár kvetov na semeno, pretože táto bylinka sa vyskytuje čoraz menej.

POUŽITIE: Bylinka s vysokým obsahom horčín je predurčená na choroby trávenia, vo forme čajov alebo tinktúr. Dráždi celý tráviaci trakt od chuťových pohárikov až po črevá, čím zlepšuje chuť do jedla. Pomáha pri pálení záhy, nadúvaní, grganí, pri katare žalúdka a čriev, pri chorobách látkovej premeny. Podporuje aj imunitný systém, tvorbu červených krviniek, pomáha pri nepravidelnej menštruácii a je považovaná aj za silné antiparazitikum (od toho odvodený aj jeden z jej ľudových názvov – hlístnik). Zemežlč môžeme užívať aj samostatne, no je to silná bylinka, takže užívanie treba občas prerušiť.

ZAUJÍMAVOSTI: Ľudovo nazývaná aj hlístnik, horká zelina, žlčová tráva, stozlatková bylina. Podľa pradávnych legiend otvára zemežlč na Zelený štvrtok poklady zeme. Grécka mytológia hovorí príbeh o kentaurovi Cheironovi, ktorého z ťažkej choroby vyliečila práve táto bylinka – od toho aj odvodený latinský názov bylinky.

ZLATOBYĽ OBYČAJNÁ (Solidago virgaurea)

VÝSKYT: Táto statná, vysoká a zďaleka žiariaca bylina uprednostňuje slnečné svahy, stráne a skalnaté miesta. Omnoho častejšie sa vyskytuje jej invázna príbuzná zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis), ktorá má síce podobné uplatnenie, no pri zbere uprednostníme zlatobyľ obyčajnú.

ČAS ZBERU: Rastlina kvitne od augusta do októbra, vtedy ju aj zbierame.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvitnúcu vňať, odrezávame asi v polovičnej výške stonky. 

POUŽITIE: Podľa viacerých bylinkárov (a akútne podľa vlastnej skúsenosti) je to jedna z najsilnejších bylín na všetky choroby obličiek. Pomáha pri ich chronickom zápale, čistí moč od hnisu a krvi, prospieva aj pri chorobách prostaty, mimovoľnom alebo sťaženom močení, tvorení sa piesku, prípadne kamienkov v moči. Vďaka silnej močopudnosti je vhodná aj do čajových zmesí na vysoký krvný tlak, reumatické choroby a obezitu. Užíva sa vo forme čaju alebo tinktúry. Bylinka je aj vo väčších množstvách neškodná, pri očiste obličiek môžeme vypiť až jeden liter denne, nie však dlhodobo.

ZAUJÍMAVOSTI: Objaviteľmi liečivých účinkov zlatobyle sú starovekí Germáni. Jej pomenovanie pochádza z latinského virga aurea – zlatý prút. Jej príbuzná zlatobyľ kanadská je podľa literatúry starým indiánskym liekom proti hadiemu jedu. Z jej kvetov sa v minulosti vyrábalo žlté farbivo na vlnu a plátno.

ŽELEZNÍK LEKÁRSKY (Verbena officinalis)

VÝSKYT: Obľubuje teplejšie oblasti, kde rastie pri cestách, úhoroch, pasienkoch, medziach, v mokrých priekopách, ale nie je veľmi rozšírený. 

ČAS ZBERU: Zbierame od júla do septembra.

ČO ZBIERAŤ: Zberá sa horná mladá časť kvitnúcej vňate, na ktorej nie je mnoho plodov. Zberať sa môžu aj spodné listy.

POUŽITIE: Rastlinka obsahuje najmä horčiny, pôsobiace výborne na tráviaci systém. Posilňuje pečeň a slezinu, zlepšuje chuť do jedla, napomáha látkovej premene. Je výborný aj na povzbudenie nervovej sústavy, pri migrénach a vyčerpanosti. Čaj zo železníka je dobrým liekom pri málokrvnosti. Vo väčších dávkach môže byť rastlinka nebezpečná najmä pre tehotné ženy, pretože silne pôsobí na maternicu. Zvonka, najmä vo forme čerstvej šťavy sa používa do kloktadiel, alebo ako obklad na ťažko sa hojace rany. 

ZAUJÍMAVOSTI: Rímski vyslanci nosili vetvičku železníka ako ozdobu pri dôležitých diplomatických stretnutiach. V tých časoch slúžil aj na regeneráciu žalúdka po veľkom hodovaní.

Zdroje:

Thurzová/ Kresánek/ Mareček/ Mika – Malý atlas liečivých rastlín

DK/ IKAR – Domáca bylinkáreň

Dionýz Dugas – 500 najlepších receptov ľudovej medicíny

FONI Book – Recepty z opátstiev a kláštorov

Rosalee De La Foretová – Alchymie bylin

www.liecive.herba.sk

Foto: web

Autorka: Bronislava Štubňová

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.