Bylinková sezóna je v plnom prúde, tak poďme na to. Dnes si povieme niečo o bylinkách, ktoré nájdeme v prírode, v ďalšej júnovej časti kalendára si zas povieme o liečivkách, ktoré pestujeme na záhrade.

ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ (Hypericum perforatum)

VÝSKYT: Táto obľúbená a často sa vyskytujúca bylinka rastie na suchých lúkach a pasienkoch, na slnečných stráňach, medziach a okrajoch lesov, pri cestách a medzi krovím.

ČAS ZBERU: Kvitne od mája do augusta. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame vrcholky rozkvitnutej mladej vňate. Sušíme pri teplote do 35°C tak, aby si rastlinka zachovala pôvodnú farbu, najmä aby nezhnedli kvety. Uschováme dobre uzavreté, a chránime pred svetlom a vlhkom.

POUŽITIE: Široké spektrum liečivých účinkov oddávna radí ľubovník medzi všelieky. Sedatívne účinky pomáhajú liečiť úzkosti, pocity strachu, depresie a duševné choroby, takisto precitlivenosť a nepokoj pri menštruačných ťažkostiach a v klimaktériu. Osoží pri poruchách trávenia, pomáha liečiť pečeň, žlčník, a zápaly močových ciest. Ľubovníkový olej s analgetickým účinkom sa oddávna používa ako masážny olej pri svalových bolestiach. Zvonka olej možno tiež použiť pri popáleninách na upokojenie pokožky, zápar s protizápalovým účinkom zase na omývanie rán a vriedkov. Čaj z ľubovníka je veľmi chutný, treba ho však užívať s mierou a krátkodobo.

ZAUJÍMAVOSTI: Na kvietkoch ľubovníka môžete vidieť čierne bodky, podľa nich dostala rastlinka svoj názov. Maceráty z ľubovníka menia farbu na silnú červenú, a to z dôvodu, že kvety obsahujú farbivo, ľudovo nazývané „krv svätého Jána“. Najväčšiu silu má vraj bylinka zbieraná práve na Jána – 24.júna. Ľubovník patrí medzi fotodynamické rastliny, spôsobujúce fotoalergiu. Ľudia s bledou a citlivou pokožkou by nemali bylinku užívať v dňoch vystavovania sa slnku. Neodporúča sa v tehotenstve a pri liečbe predpisovanými liečivami, pretože ovplyvňuje ich účinky.  

LIPA MALOLISTÁ (Tilia Cordata)/ LIPA VEĽKOLISTÁ (Tilia platyphyllos)

VÝSKYT: Tieto vysoké stromy s výrazne voňavými kvetmi rastú v lesoch a hájoch, na krovinatých stráňach, alebo sú zámerne vysádzané na verejných priestranstvách. Darí sa im v úrodnej vlhkej pôde.

ČAS ZBERU: Lipa malolistá (inak aj srdcovitá) kvitne skôr – v júni, lipa veľkolistá neskôr – v júli.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvet s kališnými lístkami na začiatku kvitnutia, nie neskôr, keď kvety odkvitajú, alebo sa tvoria plody. Tieto dva druhy lipy je niekedy ťažšie rozlíšiť. Lipa malolistá má menšie listy, zato viac kvetov v súkvetí ako lipa veľkolistá. Nezbierame kvety príbuzných druhov líp (napr. americká, strieborná), ktoré majú chĺpkaté či lesklé listy.

POUŽITIE: Lipa malolistá aj veľkolistá majú rovnaké liečivé účinky. Sú účinné pri prevencii aj liečbe chrípok a chorôb z nachladnutia, či už vo forme čaju alebo tinktúry. Lipový čaj vyvoláva potenie, znižuje horúčku a lieči priedušky. Pre svoje sedatívne účinky býva lipa často súčasťou relaxačných, upokojujúcich zmesí. Tinktúra napomáha znižovať vysoký krvný tlak, zrieďovať krv, čím pôsobí preventívne proti angine pectoris, infarktu či zápalu žíl. Lipový čaj je mimoriadne lahodný, a môžeme ho užívať dlhodobo aj ako prevenciu.

ZAUJÍMAVOSTI: Lipa je považovaná za posvätný strom Slovanov. Je to veľmi medonosná rastlina. Je obľúbená v mestských výsadbách v mnohých krajinách – jedna z tých kultových je lipová aleja „Unter den Linden“, vedúca k Brandenburskej bráne v Berlíne. Z lipového dreva sa pripravovalo práškové uhlie, s účinkami ako živočíšne uhlie. 

PALINA PRAVÁ (Artemisia absinthium)

VÝSKYT:  Rastie v teplejších oblastiach na skalnatých stráňach, rumoviskách, pri cestách, v krovinách. Má viac príbuzných druhov, ako napr. palina obyčajná (Artemisia vulgaris), alebo pestované druhy palina abrotská  – božie drievko (Artemisia abrotanum) a palina dračia – estragon (Artemisia dracunculus), no palina pravá sa používa najčastejšie. 

ČAS ZBERU: Na začiatku kvitnutia, v období od júna do septembra.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame vrcholky vňate, čiže mäkké nezdrevnatené horné časti stonky na začiatku kvitnutia. Kvety rastliny tvoria bledožlté nažky – rúrkovité kvety guľovitého tvaru.

POUŽITIE: Jej výrazná horkosť ju predurčuje k liečbe celého spektra tráviacich problémov, vo forme čajov či tinktúr. Osoží pri zápaloch žalúdka a čriev, nadúvaní, zápche, kŕčovitom vracaní, nechutenstve, poruchách pečene, žlčníka, sleziny. Zvnútra je silným prostriedkom proti črevným parazitom, zvonka ako macerát pri svrabe či kožných infekciách. Rastlina má silné účinky, a treba ju užívať s mierou a krátkodobo. 

ZAUJÍMAVOSTI: Názov rastlinky je odvodený od gréckej bohyne Artemidy, ochrankyne stáda. Vo Francúzsku sa destiloval likér z paliny – absint, ktorý bol zakázaný v roku 1915, pretože spôsoboval záchvaty, halucinácie a šialenstvo. Aj van Goghovo šialenstvo je spájané s návykovým užívaním absintu.  Dnes vyrábané likéry z paliny je takisto potrebné konzumovať s opatrnosťou.

ĎATELINA LÚČNA (Trifolium pratense)

VÝSKYT: Takmer všadeprítomná rastlinka rastie hojne na lúkach a lesných svetlinách, je to často pestovaná krmovina pre dobytok. V bylinkárstve sa používajú aj príbuzné druhy ďatelina roľná (Trifolium arvense) a ďatelina plazivá – ľudovo biela (Trifolium repens), ale ich liečivé účinky nie sú totožné. Pozor si treba dať najmä na ďatelinu plazivú s bielymi kvetmi, ktorá sa po vnútornom požití mení na kyselinu kyanovodíkovú, spôsobujúcu otravu.

ČAS ZBERU: Kvitne od mája do septembra. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame celé nerozpadnuté kvetné súkvetia – hlávky, bez podporných listov. Sušíme hneď po zbere a pozorne, riedko rozložené, inak sa ľahko zaparia a zhnednú. Schnú pomaly. 

POUŽITIE: Ďatelinový čaj je výborný pomocník pre tráviace ústroje, silný účinok má najmä na činnosť pankreasu, a osvedčila sa aj pri hnačkách. Dezinfikuje vnútorné orgány, čistí krv a lymfatický systém. Užívame ju vo forme čajov a sirupov pri kašli, zápale priedušiek, či bolesti hrdla. Zvonka vo forme tinktúr a záparov sa používa na omývanie ekzémov, vyrážok a drobných poranení kože. Rastlinka je neškodná a je možné ju užívať dlhodobo samostatne či v zmesiach.

ZAUJÍMAVOSTI: Je to medonosná rastlinka, jej sladkú šťavu vysávajú radi aj deti. Žije v symbióze s baktériami, ktoré prijímajú zo vzduchu dusík, preto je použiteľná ako zelené hnojivo. Jej latinský názov trifolium znamená tri lístky – trojlístok. Niekedy sa však podarí nájsť aj štvorlístok.  Odložte si tento vzácny objav, pretože prináša šťastie.

ČISTEC rovný/lesný (Stachys)

VÝSKYT: Táto motýľmi a hmyzom obľúbená rastlinka rastie u nás skôr v teplejších oblastiach od nížin po pahorkatiny. V prírode nájdeme viac druhov čistca s rôznym sfarbením kvetov, na liečebné účely zbierame čistec rovný (Stachys recta), ktorý nájdeme na slnečných miestach, stráňach a lúkach, a čistec lesný (Stachys sylvatica), ktorý zbierame na tienistejších miestach v lesoch. Kvet môže dorásť do výšky až 70 cm, spoznáme ho podľa smotanovo-bielych kvetov (čistec rovný) alebo fialových kvetov (čistec lesný).

ČAS ZBERU: Čistec kvitne od júna do septembra. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvitnúcu vňať, ktorú sušíme, nakladáme do tinktúry, alebo použijeme čerstvú. 

POUŽITIE: V minulosti sa čistec využíval hojne na čistenie krvi a podporu cirkulácie, v súčasnosti tiež na zníženie krvného tlaku a zastavenie krvácania. Je to výborná bylinka na liečenie rán, zvonka na ťažko sa hojace rany formou obkladov z pomliaždenej rastliny či záparu, zvnútra vo forme čaju či tinktúry pomáha liečiť zranenia tráviaceho traktu. Je výborným pomocníkom pri reumatických ťažkostiach.  

ZAUJÍMAVOSTI: V ľudovom liečiteľstve je čistec oddávna považovaný za silnú bylinku, ktorá pomáha pri urieknutí. V takomto prípade sa pije čistcový čaj, a odvar sa môže použiť aj na omytie tváre, krku, či celého tela. Čaj z čistca má krásnu červenohnedú farbu, no jeho chuť nie je veľmi príjemná, preto je lepšie ho užívať vo forme tinktúry.

DIVOZEL VEĽKOKVETÝ (Verbascum densiflorum)

VÝSKYT: Nájdeme ho na slnečných a skalnatých stráňach, na otvorenej neobrábanej pôde, na okrajoch ciest. Obľubuje dobre priepustnú až suchú pôdu. V lete ho ľahko spoznáme vďaka jeho vysokému vzrastu a nápadnému klasovitému súkvetiu.

ČAS ZBERU: Kvitnú od júna do októbra. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvety, ktoré sa otvárajú postupne, preto ich zberáme denne, najlepšie za slnečného dňa okolo poludnia. Ukladáme ich zľahka a voľne, a hneď riedko rozložené sušíme pri teplote až 50-60°C, a to každý zber osobitne, aby už suché kvety opätovne nenavlhli. Uschováme nestlačené, chránené pred svetlom. Zbierame aj listy, ktoré môžeme použiť čerstvé, alebo naložené v tinktúre.

POUŽITIE: Vďaka vysokému obsahu slizovitých látok je bylinka výborná na liečenie horných dýchacích ciest, uvoľňuje hlieny, čistí priedušky pri kašli, a lieči zápal hrtana. Veľké čerstvé listy či obklady s tinktúrou možno prikladať na rany a bolestivé miesta. Listy či kvety naložené 2 týždne v oleji sú výborným pomocníkom pri ekzémoch, vriedkoch či hemoroidoch, taktiež ich možno použiť ako prostriedok na masáž hrude pri dýchacích ťažkostiach. Z kvietkov môžeme robiť čaje, tinktúry a sirupy, použiteľné pri akútnych či chronických ochoreniach dýchacích ciest. Divozel je neškodný aj pri dlhodobom užívaní. 

ZAUJÍMAVOSTI: V minulosti sa do listov divozelu balilo ovocie, aby vydržalo dlhšie čerstvé. Usušené staré byle môžu poslúžiť ako palivo, horia ako fakle. Žltú farbu kvetov využívali v minulosti ženy na farbenie sivých vlasov. Divozel má aj čarovné využitie – keď vypijete teplý odvar, môžete sa stať neviditeľným 🙂

HLUCHAVKA BIELA (Lamium album)

VÝSKYT: Táto často sa vyskytujúca bylinka rastie pri cestách, múroch, plotoch, na vlhkých tienistých miestach, možno ju pestovať aj v záhradách pod stromami. Podobá sa na žihľavu, no nepŕhli a okolo stonky má biele kvietky. Príbuzné druhy s inou farbou kvietku nezbierame.

ČAS ZBERU: Zbierame počas kvitnutia, od júna do septembra.

ČO ZBIERAŤ: Liečivú časť bylinky tvoria kvety, keďže sa však ťažšie zberajú samostatne, použijeme celú kvitnúcu vňať. Sušia sa pomaly, preto ich ukladáme na riedko a uskladníme chránené pred svetlom a vlhkom, aby kvety nezhnedli.

POUŽITIE: Hluchavka je veľmi osožná pre ženy ako aj pre mužov. Pomáha liečiť zápaly ženských orgánov, posilňuje maternicu, je nápomocná v klimaktériu, pri menštruačných ťažkostiach a výtoku. Pri problémoch s prostatou u mužov zas uvoľňuje močové cesty. Vďaka sedatívnym účinkom priaznivo vplýva na centrálnu nervovú sústavu. Užívame ju vnútorne vo forme čajov a tinktúr, zvonka na omývanie pri výtoku. Mladé listy hluchavky možno pridávať do šalátov alebo spracovať na spôsob špenátu, sú chutné a plné prospešných látok. Lahodný čaj z hluchavky priaznivo ovplyvňuje metabolizmus.

ZAUJÍMAVOSTI: Výluhom z koreňa hluchavky sa kedysi farbili vlasy nažlto. V starých herbároch bylinku uvádzali pod názvom hluchá, čiže mŕtva žihľava, odtiaľ potom názov hluchavka. 

JAHODA OBYČAJNÁ (Fragaria vesca)

VÝSKYT: Jahodu obyčajnú nájdeme v zalesnených i trávnatých oblastiach, v krovinách, na slnku i v tieni. Ako liečivú rastlinu používame výhradne jahodu z voľnej prírody, pestované odrody len ako lahôdku.  

ČAS ZBERU: Počas kvitnutia od júna do augusta zbierame listy, plody od júla do augusta, koreň v septembri a októbri.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladé listy počas kvitnutia (neskôr horknú) a to celý trojpočetný list s krátkym kusom stopky, prípadne aj kvitnúcu vňať. V lete si pochutnáme na zdravých plodoch, a v jeseni môžeme siahnuť po koreni.

POUŽITIE: Liečivá hodnota jahody spočíva v miernom pôsobení na všetky telesné orgány, je uznávaná ako preventívny všeliek, preto je vhodné ju užívať pravidelne. Napomáha tomu aj lahodná chuť čaju, ktorý je možné užívať samostatne alebo v zmesiach (chutná je napr. kombinácia jahodový, malinový a černicový list). Korene a listy majú močopudné účinky, podporujú vylučovanie malých kameňov a blahodarne pôsobia pri dne. Čaj z listov pôsobí sťahujúco na črevá, lieči hnačky a katary žalúdka, podporuje látkovú premenu. Čerstvé plody, bohaté na minerálne soli a vitamíny, pomáhajú pri anémii a dne, pôsobia mierne laxatívne pri zápche a podporujú rekonvalescenciu. Odvar z koreňa a listov sa dá použiť zvonka na zápaly ďasien, či popáleniny, drobné rezné rany a vriedky.

ZAUJÍMAVOSTI: Voľne rastúca jahoda má v porovnaní s pestovanými odrodami menšie, no zato výrazne aromatickejšie plody, plnšej chuti. Čerstvé plody nie je vhodné kombinovať so smotanou a inými mliečnymi, či tukovými jedlami, pretože u citlivých ľudí, najmä u detí, môže vyvolať rôzne alergické reakcie, napríklad žihľavku.

ORECH KRÁĽOVSKÝ (Juglans regia)

VÝSKYT: Orech kráľovský, známy aj pod názvom vlašský, je v našich končinách hojne pestovaný liečivý ovocný strom. 

ČAS ZBERU: V júni zbierame zelené oplodie, v júni a júli mladé listy, v októbri plody.

ČO ZBIERAŤ: Zelené mäkké oplodie zbierame na Jána na konci júna. Listy zbierame najlepšie mladé, skoro po vypučaní. Dozreté plody sú vhodné ku konzumácii a zberu po dozretí oplodia.

POUŽITIE: Orech vykazuje silné liečivé účinky pri vnútornom aj vonkajšom využití. Zelené liečivé oplodie sa používa na výrobu domáceho orechového likéru, ktorý pri miernom užívaní napomáha tráveniu, vylučovaniu parazitov z tela, dodáva telu dôležité minerály a je veľmi lahodný. Zelené oplodie nakladané v mede je známou lahôdkou, ktorú sa takisto chystám vyskúšať. Zápary z listov liečia žalúdok, čistia tráviaci trakt od hlienov, a celkovo posilňujú organizmus. Extrakty z listov sa užívajú tiež pri cukrovke, močových kameňoch a astme. Pri vnútornom užívaní by mali byť opatrné osoby trpiace hypotóniou, pretože orech mierne znižuje krvný tlak. Teplé obklady zo sparených listov vyťahujú hnis, hoja rany, opuchy a vredy. Plody sú bohaté na lipidy, ktoré harmonizujú hladinu cholesterolu, a na antioxidanty, ktoré spomaľujú starnutie pokožky.

ZAUJÍMAVOSTI: Orech pochádza z Perzie, o jeho rozšírenie do Európy sa zaslúžil Karol Veľký. Rimania zasvätili orech bohovi Jupiterovi a dali mu názov „Jupiterov žaluď“. Orechy považovali za božské jedlo a symbol plodnosti. Rastlina obsahuje silné tmavohnedé farbivo, čo sa využívalo na farbenie textílií, či v kozmetike na farbenie vlasov. 

RUMANČEK KAMILKOVÝ (Matricaria recutita, syn. Matricaria chamomilla)

VÝSKYT: Túto jemnú bylinku nájdeme aj pod názvom rumanček pravý, kamilka, harmanček. Rastie na poliach a rumoviskách, pri cestách a plotoch, na slnečných miestach. Rozrastá sa v skupinách, a doďaleka žiari a rozvoniava. 

ČAS ZBERU: Rastlinu zbierame od júna do augusta počas kvitnutia.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame celé kvety, práve rozvinuté úbory s krátkou, najviac 2 cm dlhou stopkou. Ľahko si môžeme pomýliť s inými druhmi čeľade astrovité. Rumančekový kvet určíme podľa týchto znakov: príjemná vôňa, biele okrajové kvety, duté kvetné lôžko. Sušíme hneď po zbere, pretože rýchlo tmavnú.

POUŽITIE: Jedna z najobľúbenejších byliniek, s príjemnou chuťou a vôňou, na pocit jemná, no so silným liečivým účinkom – táto bylinka je dôležitou súčasťou našej domácej prírodnej lekárničky. Vďaka silnému dezinfekčnému a protizápalovému pôsobeniu je vhodná pri liečení mnohých ochorení. Ničí chorobné baktérie v tráviacom trakte, upokojuje a uvoľňuje žalúdočné a črevné kŕče. Všeobecne napomáha dobrému tráveniu. Jej sedatívny účinok môžeme využiť pri neuralgiách a bolestiach hlavy, či pri poruchách spánku. S obľubou rumanček používame pre deti, pretože upokojuje, pomáha pri horúčkach, prechladnutiach, tlmí kašeľ aj bolesti, napr. pri prerezávaní zúbkov. Užívame ju vnútorne vo forme čajov, aj zvonka do inhalačných zmesí a bylinkových kúpeľov, kde vhodne pôsobí na sliznice a zapálenú či zranenú pokožku. Masáž rumančekovým olejom či masťou pomáha na uvoľnenie stuhnutých svalov a k celkovej relaxácii.

TIP na relaxačný čaj: Lahodný čaj, vhodný po jedle či kedykoľvek, pripravíme z 1 PL rumančeka, 1,5 ČL ovsa, 1,5 ČL ružových lupeňov, 1 rozomletého vanilkového lusku. Zalejeme 3 dcl horúcej vody a lúhujeme 15 minút. Podľa chuti oslaďte medom. 

OSTRUŽINA MALINOVÁ (Rubus Idaeus)

VÝSKYT: Hojne rozšírený ker nájdeme na krovinatých alebo pustých miestach, v lesoch, pri plotoch, na rúbaniskách.

ČAS ZBERU: V júni zbierame listy, od júla do septembra zrelé plody.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladé sviežo zelené listy v čase, keď rastlina kvitne, neskôr zase zrelé plody na priamu konzumáciu, či spracovanie. Listy sušíme alebo fermentujeme (zachovajú si vôňu), prípadne spracúvame na tinktúru. 

POUŽITIE: Čaj z listov malín, ako aj jahôd a černíc, je chutný a býva súčasťou lahôdkových čajových zmesí. Listy maliny majú sťahujúce účinky na svaly maternice, pripravujú maternicu na pôrod, a mali by sa užívať len v poslednom trimestri. Sú vhodné aj pri nadmernom menštruačnom krvácaní a pri chorobách močového ústrojenstva, podporujú trávenie a pomáhajú liečiť hnačky. Zvonka možno zápar z listov použiť na unavené a sčervenané oči, taktiež na vyplachovanie pri chorobách ústnej dutiny alebo bolestiach hrdla. Šťava z plodov je vhodná na zmiernenie horúčok, obsahuje tiež veľké množstvo vitamínu C a biotín, nazývaný aj vitamín krásy. 

ZAUJÍMAVOSTI: Prívlastok „Idaeus“ dostala ostružina po hore Ida v Malej Ázii, ktorá bola na prelome 19. a 20. storočia známou lokalitou pre zberačov malín. Na liečebné účely sú najlepšie divorastúce maliny, v porovnaní s tými pestovanými vynikajú aj svojou plnou chuťou. 

Zdroje

Thurzová/ Kresánek/ Mareček/ Mika – Malý atlas liečivých rastlín

DK/ IKAR – Domáca bylinkáreň

Dionýz Dugas – 500 najlepších receptov ľudovej medicíny

FONI Book – Recepty z opátstiev a kláštorov

Rosalee De La Foretová – Alchymie bylin

WEB: Nahuby.sk, herbar.org, koreninovazahrada.sk

Foto/autor: Bronislava Štubňová

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.