Kalendár bylinkára – JÚN v záhrade

Back to Blog

Kalendár bylinkára – JÚN v záhrade

V blízkom okolí aj na vzdialených lokalitách Slovenska mám svoje miesta, kde zbieram obľúbené bylinky v prírode. Samotný proces zberu je pre mňa veľmi liečivý a povznášajúci. No rovnako radostný je pre mňa pocit, keď si vypestujem bylinky na vlastnej záhrade. Stávajú sa súčasťou rodinnej lekárničky, ale aj každodennej kuchyne. Poďme sa bližšie pozrieť na tie, ktoré môžeme zbierať už od júna.

MÄTA PIEPORNÁ (Mentha x piperita)

ČAS ZBERU: Od júna do septembra, pri pravidelnom zostrihávaní ešte pred kvitnutím neustále dorastá. Pozor (alebo hurá), je to burina, rozširuje sa rýchlo koreňovým systémom a je schopná potlačiť susediace rastliny (podobne ako medovka). 

ČO ZBIERAŤ: Nadzemné časti, mladú vňať pred kvitnutím.

POUŽITIE: Užívame ju čerstvú alebo sušenú, vo forme čaju, sirupu, tinktúry, esenciálneho oleja, oplachu, či v kuchyni. Vnútorne je výborná na zažívacie problémy, zmierňuje prejavy ako nadúvanie či bolesti pečene a žlčníka, zastavuje hnačky a vracanie.  Látkový obklad namočený v mätovom čaji skvele funguje na uľavenie od bolesti hlavy, súvisiacej s napätím svalov, či pri svrbení a zápale pokožky pri spálení od slnka, alebo popáleninách niektorými jedovatými rastlinami. Mätu je vhodné použiť pre lepšiu náladu a bdelosť, taktiež sa osvedčila pri nachladnutí a chrípke, kde otvára telesné póry a umožňuje odchod tepla. Inhalácia esenciálneho oleja či byliniek v pare napomáha uvoľniť hlieny z priedušiek a pľúc.

ZAUJÍMAVOSTI: V latinskom názve mäty je „x“ synonymom pre hybrid. Mäta pieporná je totiž krížencom mäty klasnatej (Mentha spicata) a mäty vodnej (Mentha aquatica). Najsilnejšie liečivé účinky sú však pripisované práve hybridu, ktorý bol uznaný ako liekopisný v Anglicku v roku 1721. Mäta dáva vďaka obsahu mentolu silný ochladzujúci pocit, aj napriek tomu, že pijete horúci čaj. Je dobré ju užívať s mierou, nie bez prestávky.

TIPY/RECEPT: V kuchyni môžeme mätu spracovať na osviežujúci sirup (podľa chuti sa môže miešať s inými bylinkami, napr. s medovkou), výborná a osviežujúca je domáca malinovka, ktorá v lete príjemne ochladí (voda, citrón/limetka, med, čerstvá mäta). Stáročia známa a osvedčená čajová zmes, ktorá pomáha pri chrípkach a nachladnutiach pozostáva z 0,5 hrnčeka sušených kvetov čiernej bazy, 0,5 hrnčeka sušeného rebríčka, 2 PL sušených šípok, 2 PL sušenej mäty, a medu podľa chuti. Na zdravie!

MEDOVKA LEKÁRSKA (Melissa officinalis)

ČAS ZBERU: Od júna do septembra, pri pravidelnom zostrihávaní ešte pred kvitnutím neustále dorastá. Pozor (alebo hurá), je to burina, rozširuje sa rýchlo koreňovým systémom a je schopná potlačiť susediace rastliny (podobne ako mäta).

ČO ZBIERAŤ: Nadzemné časti, mladú vňať pred kvitnutím.

POUŽITIE: Má silné sedatívne a utišujúce účinky, pomôže pri nervovom vypätí a úzkosti, a napomáha dobrému spánku. Je vhodná pre zmiernenie bolesti pri oparoch, pri pravidelnom užívaní znižuje výskyt a pri akútnych stavoch urýchľuje liečbu, zmierňuje príznaky ako svrbenie, štípanie, pálenie a opuchy. Jej antivírusové účinky sú predmetom výskumu posledných rokov, najmä v súvislosti s vírusom herpesu. Medovka má preukázateľne dobré výsledky ako prevencia pred poškodením buniek radiáciou, je vhodné ju užívať pred a po röntgenovom vyšetrení. Medovku môžeme užívať dlhodobo, pozor by si mali dať osoby s poruchami štítnej žľazy, pretože môže mať vplyv na jej funkciu.

ZAUJÍMAVOSTI: Čerstvá medovka má zaujímavú citrónovú chuť a vôňu, ktorá je príjemná azda každému. Rodový názov „Melissa“ v gréčtine znamená „včela“, a včely medovku naozaj obľubujú, pretože je nektárodajná. Možno práve pre toto prepojenie sa vraj osvedčili pomliaždené čerstvé medovkové listy, priložené na miesto bodnutia včelou. Ešte som to netestovala, ale keďže včielky mám, a občas nejaké to žihadlo dostanem, najbližšie to vyskúšam. Medovka časom stráca svoje účinky, najsilnejší účinok teda dosiahneme vo forme čerstvých listov a z nich pripraveného čaju, tinktúry, obkladu, či esenciálneho oleja.

TIPY/RECEPT: Medovková osviežujúca voda na horúce dni: voda, čerstvá medovka, plátky uhorky, plátky citrónu podľa chuti.

OREGANO/ PAMAJORÁN OBYČAJNÝ (Origanum vulgare)

ČAS ZBERU: Túto krásnu rastlinku, ktorá rastie v bohatých trsoch, zbierame od júna do septembra, na záhrade po prvom zrezaní ešte stihne dorásť na druhú žatvu. Nájdeme ju aj ako divo-rastúcu rastlinku na slnečných, suchších stráňach a lúkach pri lese. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame zelenú vňať pred kvitnutím ako koreninu do kuchyne, mladú zelenú vňať alebo rozkvitnutú vňať zbierame na liečebné účely. Rastlinku často napádajú škodcovia, preto zbierame len nepoškodené časti rastliny.

POUŽITIE: Pamajorán, alebo oregano používame ako chutnú aromatickú koreninu v kuchyni, ale aj ako liečivú bylinku. Pomáha pri chorobách dýchacích orgánov, najmä pri dlhotrvajúcom, úpornom a suchom kašli, má schopnosť čistiť zahlienené priedušky a pľúca. Má upokojujúce účinky, a preto dobre pôsobí pri vyčerpanosti a nervovej únave, kde uvoľňuje bolesti hlavy. Posilňuje celý organizmus, napomáha dobrému tráveniu a ženám pri vynechávaní menštruácie a kŕčoch. Zvonka sa používa vo forme inhalácií, alebo na omývanie pokožky, pretože silne účinkuje proti plesniam, mykózam a zápalom.

ZAUJÍMAVOSTI: Už starí Egypťania používali pamajorán ako dezinfekčný prostriedok. Do Európy bol rozšírený arabskými lekármi, ktorí ním liečili migrény a zmierňovali nervozitu. 

TIPY/RECEPT: Oregano je známa korenina, ktorá sa používa na pizzu, výborne chutí aj v akomkoľvek inom jedle, či v šaláte. Môžeme ju užívať čerstvú aj sušenú. Krásne vonia a lahodne chutí aj samostatný oreganový čajík, dochutený medom.

ŠALVIA LEKÁRSKA (Salvia officinalis)

ČAS ZBERU: Od júna do augusta, na začiatku kvitnutia. Šalvia lekárska patrí medzi najlepšie rastlinné lieky; vo voľnej prírode ju nenájdeme, môžeme si ju však ľahko dopestovať.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame celú vňať, keď rastlina začína kvitnúť, pričom väčšie rastlinky odstonkujeme. Môžeme ju užívať čerstvú, no aj v sušenom stave preukazuje silné účinky. 

POUŽITIE: Najväčšou hodnotou šalvie je jej silný antibakteriálny účinok, ktorý sa osvedčil pri všetkých chorobách ústnej dutiny a hrdla. Lieči zápaly ďasien a pomáha pri paradentóze. Rany po zubných zákrokoch sa vďaka nej rýchlo hoja. Po vytrhnutí zubu je lepšie použiť zápar, pretože lieh v tinktúre by mohol ranu dráždiť. Tinktúru zas môžeme využiť na omývanie pri kožných chorobách, akné a ako hojivú ústnu vodu (riedime s vodou). Pri vnútornom užívaní oživuje šalvia krvný obeh, zastavuje nadmerné potenie a znižuje tvorbu materského mlieka. Najnovšie štúdie ju vyzdvihujú ako výborný prostriedok pre zlepšenie pamäte a pozornosti u ľudí, trpiacich stratou pamäte či Alzheimerovou chorobou. Je výborná v kuchyni, kde si nájde miesto najmä pri dochucovaní mäsových jedál. Chutí mierne štipľavo a horko, čo ju predurčuje ako výbornú bylinku pre trávenie ťažších jedál. Šalviu pre jej silné pôsobenie užívame s mierou a prerušovane.

ZAUJÍMAVOSTI: Latinské pomenovanie šalvie „salvere“ znamená liečiť. V Amerike je šalvia známa najmä ako dôležitá prísada do plnky moriaka, pripravovaného na významný Deň vďakyvzdania.  Šalvia biela je zas používaná v rituáloch na posvätenie priestorov aj osôb.

TIPY/RECEPT: Veľkou pochúťkou a netradičnou prílohou k pokrmom sú smažené šalviové listy. Ak použijeme čerstvé, môžeme ich pred smažením nechať pár hodín povädnúť. V menšej panvici zohrejeme olej v množstve, aby listy boli ponorené, nie viac. Do horúceho oleja, vhodného na prípravu pri vysokých teplotách (napr. kokosový olej), vložíme na 20-30 sekúnd listy šalvie, obrátime a opäť krátko posmažíme. Po vybratí necháme vychladnúť na papierovej servítke, ktorá nasiakne prebytočný olej. Luxusnejšia verzia je obaliť lístky šalvie v cestíčku podobnom tomu palacinkovému, kde namiesto mlieka použijeme pivo.

NECHTÍK LEKÁRSKY (Calendula officinalis)

ČAS ZBERU: Kvitne postupne od júna do neskorej jesene. Vysievame ho v záhrade či kvetináči, na pestovanie je nenáročný. Keď ho necháte vysemeniť na záhrade, na ďalší rok bude všade. Divorastúci príbuzný druh nechtík roľný (Calendula arvensis) s jasnožltými kvetmi nezbierame. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame celé oranžové alebo žlté plnokveté úbory, alebo len lupene, ktoré vytrhávame z úborov. Sušíme na riedko rozložené, sušenie dlhšie trvá.

POUŽITIE: Ako liečivá rastlina sa radí do najvyššej kategórie, jeho silné účinky môžeme využiť vnútorne aj zvonka. Čaj z nechtíka pôsobí liečivo na tráviaci systém, podporuje činnosť pečene, žlčníka a obličiek. Zároveň upokojuje, zlepšuje činnosť srdca a mierne znižuje tlak krvi. Protirakovinové účinky nechtíka nie sú dostatočne preskúmané, používa sa však ako prírodná a šetrná podpora pri jej liečbe. Má priaznivý vplyv na ženské orgány, vo forme čaju ho možno užívať pár dní pred menzesom, ktorý býva bolestivý alebo silný. Pri rakovine kože pomáha aj čerstvá šťava alebo tinktúra. Nechtíková masť je základným liekom na ťažko sa hojace rany, vredy, opuchy, preležaniny, zapareniny, omrzliny a popáleniny, aj na liečbu kožných problémov – akné, psoriázy, lišajov. Podporuje tiež rozpúšťanie zrazenín krvi, preto sa používa aj pri kŕčových žilách, či modrinách. Dokáže zjemniť a “vybrúsiť” povrchovú vrstvu pokožky, vďaka čomu sa používa na zjemnenie jaziev, strií, vrások aj pigmentácie.

ZAUJÍMAVOSTI: Karoténové farbivo (kalendulín) z nechtíka sa pridáva do masla, syrov a pod.

TIPY/RECEPT: Kvety nechtíka môžeme pridať do varenej ryže, ktorú zafarbí dožlta. Nechtík krásne ozdobí aj letné šaláty. Je to bezpečná bylinka aj pre dlhodobé užívanie.

LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ (Lavandula angustifolia)

ČAS ZBERU: Od júna do septembra, po prvom odstrihnutí kvetov levanduľa ešte raz zakvitne. Existuje viac druhov levandule, pre liečbu je najlepšia práve levanduľa úzkolistá (lekárska).

ČO ZBIERAŤ: Odstrihávame rozkvitnutú vňať, z vyšších rastlín len hornú časť alebo kvety. Pozor dávame, aby sme nezastrihávali do drevitej časti rastlinky.

POUŽITIE: Obľúbená a všestranná levanduľa nájde uplatnenie v kozmetike, v lekárničke aj v kuchyni. Užívame ju v čerstvom alebo sušenom stave na čaj, vo forme tinktúr či olejového macerátu zvonka, môžeme ju použiť ako koreninu v kuchyni či ako aromatickú prísadu do dezertov. Intenzívny účinok má esenciálny olej. Už samotné privoňanie k bylinke pôsobí upokojujúco, zmierňuje úzkosti a navodzuje dobrý spánok. V kombinácii s medovkou dokáže uľaviť od určitých foriem depresie. Napomáha pri stagnácii trávenia, mierne prehrieva, a dobre funguje na bolesti z brucha z nervozity (tu výborne účinkuje spolu s rumančekom). Dobre pomáha pri vnútorných bolestiach – pri úrazoch, reume, vykĺbeninách, bolestiach svalového aj nervového pôvodu.  Vnútorne ju užívame s mierou, pretože pri väčších dávkach môže pôsobiť omamne.

ZAUJÍMAVOSTI: Levanduľa bola kedysi používaná ako mydlo, odtiaľ pochádza jej latinské pomenovanie „lavare“ – umývať. Každá levanduľa môže voňať inak, v závislosti od odrody, a najmä od oblasti a podmienok, v ktorých vyrastá. Najviac silíc (a teda aj vonných a liečivých častí) obsahujú bylinky rastúce v Stredomorí na plnom slnku a v kamennom podloží, teda v jej pôvodnom prostredí. Francúzsky kráľ Karol IV. líhal na vankúše vyplnené levanduľou, a anglická kráľovná Alžbeta I. vyžadovala denne levanduľové zaváraniny. 

TIPY/RECEPT: Sušené kvety levandule naplňte do jednoduchých bavlnených či ľanových vrecúšok, a vložte do skrine s prádlom. Môžete ich tiež zašiť do jednoduchého malého vankúšika a mať ho pod vankúšom v posteli – pri pohybe sa kvietky premieľajú a uvoľňujú vôňu, navodzujúcu dobrý spánok. Obe možnosti sú aj pekným darčekom, ktorému sa každý poteší.

ROZMARÍN LEKÁRSKY (Rosmarinus officinalis)

ČAS ZBERU: Nízky, drevnatý, vždyzelený krík, pochádzajúci zo Stredomoria, rastie v pôvodnej oblasti v tvrdých podmienkach a v kamenistej pôde. Zbierame ho od júna do septembra, podobne ako levanduľa opakovane zakvitne po prvom zostrihaní vňate. Rastlinku pestovanú v záhrade prezimujeme v pivnici, aby ju nezničili mrazy.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame zelené listy, sú podobné ihličkám.

POUŽITIE: Užívame ho ako liečivo, alebo ako koreninu v kuchyni. Rozmarín vykazuje silné antioxidačné účinky, ktoré zabraňujú tvorbe rakovinotvorných zlúčenín, taktiež zabraňujú poškodeniu UV žiarením (tieto jeho účinky sa potvrdili pri vnútornom užívaní). Nepovažuje sa primárne za srdcovú bylinku, no povzbudzuje krvný obeh a zmierňuje zápaly srdcového svalu. Pozor by si mali dávať osoby s vysokým krvným tlakom, pretože rozmarín má tendenciu tlak zvyšovať. Je výborný ako prostriedok na tíšenie bolestí spôsobených zápalom, napr. pri artritíde. Oddávna je používaný aj na zlepšenie pamäte, najnovšie sa jeho vnútorné aj vonkajšie používanie (formou privoniavania esenciálneho oleja) skúma v súvislosti s Alzheimerovou chorobou, kde pomáha regulovať kognitívne schopnosti a potláča úzkosti. Silný zápar možno tiež použiť zvonka na omývanie mastnej pokožky so sklonom k akné, na ekzémy, rany a pomliaždeniny. Jeho silné a všestranné účinky využijeme aj pri nachladnutiach a chrípke, formou čaju alebo inhalácie. Na záver – je priateľom pečene, napomáha tráveniu tukov, preto sa rozmarín v kuchyni často pridáva k tučnému mäsu.

ZAUJÍMAVOSTI: Pred rozšírením chladničiek sa rozmarín používal ako konzervant mäsa – vtieral sa doňho, aby zamedzil rastu baktérií a predĺžil jeho životnosť. 

TIPY/RECEPT: Francúzska tapenáda – tradičná slaná pomazánka z olív a byliniek. 2 hrnčeky olív (ideálne nakladaných v oleji, príp. solených a sušených), 1 PL kapari, 2 ančovičky, 2PL citrónová šťava, 2 PL pečené paradajky, 3 strúčiky cesnaku, 1,5 PL sekaný čerstvý rozmarín, 1,5 PL sekaný čerstvý tymián, cca 2PL panenský olivový olej (pridávame postupne). Niektoré z uvedených ingrediencií možno vynechať, podľa Vašej preferencie. Všetko spolu rozmixujeme na hustú kašu, prípadný prebytočný olej nie je na závadu, len sa vizuálne oddelí.  Tapenáda najlepšie chutí na chrumkavom opečenom chlebíku, bagete alebo inom pečive. Ozajstná kulinárska mňamka.

DÚŠKA TYMIANOVÁ (Thymus vulgaris)

ČAS ZBERU: Ušľachtilý príbuzný našej známej dúšky materinej, ktorý pestujeme na záhrade či doma v črepníku. Zbierame od júna do jesene, po prvom zostrihnutí vňate sa môžeme dočkať aj druhej žatvy.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame vňať kvitnúcu alebo zelenú pred kvitnutím (stiahnutý list s kvetmi).

POUŽITIE: Vňať tymianu má silné antibiotické pôsobenie. Výborne dezinfikuje najmä dýchacie cesty, ale aj celý tráviaci trakt. Veľký obsah silíc pomáha vylučovať z tela parazity. Má aj protikŕčové a bolesti tlmiace účinky. Užívame ho naložený v mede alebo cukre ako sirup, takisto v octe alebo alkohole vo forme tinktúry, využívame ho ako inhalačnú bylinku, macerujeme v oleji alebo masti na vonkajšie použitie, v kuchyni ako koreninu, aj do kúpeľov či obkladov. Pre jeho silné účinky je potrebné ho užívať opatrne a krátkodobo, deťom do troch rokov by sme ho nemali podávať, takisto ani tehotným či kojacim ženám. 

ZAUJÍMAVOSTI: Tymian hubí plesne a baktérie, čo vedeli už starí Egypťania, preto ho používali pri balzamovaní. Pre Grékov bola vôňa tymiánu symbolom elegancie. V Stredomorí sa dodnes používa pri konzervovaní rýb.

BORÁK LEKÁRSKY (Borago officinalis)

ČAS ZBERU: Borák voľne v prírode nenájdeme, treba si ho dopestovať. Od júna v lete zbierame nadzemné časti. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame celú kvitnúcu vňať do tinktúr alebo na čaj, listy aj čerstvé do šalátov. Semená sú vo veľkom zbierané na účely lisovania oleja.

POUŽITIE: Borák výrazne podporuje činnosť srdcového svalu, čistí krv a posilňuje nervovú sústavu. Osoží tiež pri chorobách močových ústrojov a dýchacích ciest. Pri vyšších dávkach môže byť jedovatý, preto ho užívame v čajových zmesiach a nie dlhodobo (najviac 2-3 týždne). Jeho pôsobenie vo forme čerstvej šťavy je osožné aj zvonka, napríklad pri ranách, chronických vyrážkach či svrbiacej pokožke. Zo semien boráka sa lisuje olej, ktorý pomáha liečiť ekzémy, reumatoidnú artritídu alebo syndrém dráždivého čreva.

ZAUJÍMAVOSTI: Názov boráka je odvodený od keltského „borrach“, čo znamená odvaha. Rimania ho nazývali „rastlina, ktorá povzbudzuje, pretože svojou schopnosťou stimulovať nadobličky produkuje adrenalínový hormón. Krásny modrý kvietok bol obľúbeným motívom na stredovekých tapisériách.

TIPY/RECEPT: Listy boráku majú uhorkovitú chuť a možno ich čerstvé v menšom množstve pridávať do šalátov.

BAZALKA PRAVÁ (Ocimum basilicum)

ČAS ZBERU: Zbierame od júna do jesene, pravidelne odštipujeme nad miestom protichodných listov, kde v pazuchách vidíme výhonky nových konárikov, a to preto, aby sa rastlinka rozkonárovala a hustla, a dávala tak väčšiu úrodu.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame celú mladú vňať alebo len listy pred kvitnutím. Čím je staršia a bližšie ku kvitnutiu, tým sú listy horkejšej chuti.  

POUŽITIE: Bazalku možno použiť ako koreninu v kuchyni, ale aj ako liečivú rastlinku. Má všestranne priaznivé účinky pre zdravie, preto je súčasťou mnohých čajových zmesí. Výborne pôsobí proti kŕčom, preventívne ju možno piť aj samostatne. Zlepšuje tvorbu materského mlieka a mierne zvyšuje krvný tlak. Osoží pri nadmernej tvorbe plynov v tráviacom trakte a prospieva žalúdku, zvlášť pri poruchách po užívaní syntetických liekov. Bazalka má príjemnú chuť a arómu, môžeme ju najmä v kuchyni užívať pravidelne a dlhodobo. 

ZAUJÍMAVOSTI: V gréckej cirkvi je súčasťou svätenej vody, ktorú kladú k oltárom, pretože vraj ako prvá vyrástla pri Ježišovom hrobe. V Mexiku nosievajú ľudia na krku vrecúško s vňaťou bazalky, aby boli bohatí a aby ich neopúšťalo šťastie.

TIPY/RECEPT: Bazalkové pesto: Ak máte veľkú úrodu bazalky, okrem sušenia ju môžete spracovať aj do pesta. Základom pesta je čerstvá umytá, a dobre osušená bazalka a olivový olej. Tieto spolu zmixujeme, ale nie dlho, aby bazalka prehrievaním nezhorkla a nestratila svoju farbu. K tomuto základu si môžete pridať iné prísady podľa chuti, napr. cesnak, nastrúhaný parmezán, soľ, nasekané oriešky či semienka a podobne. Hotové pesto používame do cestovín, alebo na teplú hrianku, kde sa vôňa a chuť bazalky nádherne rozvinú. 

KAPUCÍNKA VÄČŠIA (Tropaeolum majus)

ČAS ZBERU: Túto liečivú aj dekoratívnu bylinku zbierame pred kvitnutím aj počas kvitnutia od júna do septembra.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame celú kvitnúcu vňať so žiarivými žltými, oranžovými či červenými kvetmi, samostatne zbierame aj kvety, listy a plody podľa použitia. Vždy, keď ideme okolo, môžeme si odtrhnúť a priamo zjesť list alebo kvet. Majú skvelú pikantnú chuť a sú veľmi zdravé.

POUŽITIE: Kapucínka si nájde svoje využitie v kuchyni, ale aj ako liečivá bylinka. Ochutiť a ozdobiť ňou môžeme hotové jedlo či šalát. Rastlinka má silné antibakteriálne účinky, pôsobí proti stafylokokom či iným mikroorganizmom. Používa sa v čerstvej forme, môžeme ju však aj sušiť, alebo naložiť do tinktúry. Zvnútra účinkuje pri bakteriálnych infekciách dýchacích ciest, zvonka na dezinfekciu rán. Bylinkári ju odporúčajú pri liečbe infekcií močových ciest, prezývajú ju „urologický penicilín“. Listy obsahujú vitamín C.

ZAUJÍMAVOSTI: Ľudovo sa nazýva „vytrčpán“. Prišla k nám z Južnej Ameriky, a v niektorých krajinách je považovaná za inváznu rastlinu. 

TIPY/RECEPT: Nezrelé semienka kapucínky, ktoré vyzerajú ako menšie oriešky, možno naložiť do jablčného octu a konzumovať ako kapary.

SATUREJKA ZÁHRADNÁ (Satureja hortensis)

ČAS ZBERU: Zbierame od júna do septembra, po prvom zrezaní ešte dorastie na novú úrodu.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvitnúcu vňať nie príliš nízko, aby bylinka stihla ešte dorásť na druhý zber.

POUŽITIE: Silne korenistá aromatická bylinka s vysokým obsahom éterických olejov. Osoží pri hnačke, nadúvaní, pomáha tráviť ťažké mäsité a nadúvajúce jedlá. Celkovo aktivizuje tráviaci trakt, preto je vhodné ju užívať ako koreninu v kuchyni. V tráviacom trakte tiež pôsobí proti črevným parazitom. Pri použití zvonka svojou arómou odpudzuje hmyz, blchy a iný parazitický hmyz. Pomáha ženám pri oneskorenej menštruácii a mužom pre zvýšenie libida.

ZAUJÍMAVOSTI: Saturejka je najznámejšou rastlinou lásky. Gréci ju zasvätili Dionýzovi, Rimania Bakchusovi – bohom vína a voľných mravov. V stredoveku ju zakazovali pestovať v kláštorných záhradách, lebo vraj vyvolávala hriešne myšlienky.

LIGURČEK LEKÁRSKY (Levisticum officinale)

ČAS ZBERU: Rôzne časti tejto statnej rastliny, ktorá vie dorásť aj do výšky 2m), zbierame od jari až do jesene. Po zrezaní vňať rýchlo dorastá a dočkáme sa jej ďalšieho zberu.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame listy po celú jar, semená v lete a koreň na jeseň.

POUŽITIE: Pre svoj vysoký obsah vitamínov má ligurček preventívny význam a odporúča sa konzumovať ho najmä v čerstvom stave. Sušený koreň je využiteľný do čajových zmesí. Celkovo sa samostatné užívanie rastlinky neodporúča, pretože dráždi obličky. Ligurček silne čistí krv, zlepšuje krvný obeh, pomáha pri chorobách srdca, menštruačných poruchách, zápaloch kĺbov, dne, pomáha rozpúšťať žlčové a močové kamene. Celkovo posilňuje organizmus a pôsobí ako mierne afrodiziakum. V kuchyni možno vňať použiť na výrobu domácej vegety, alebo ako koreninu do jedál, tu môžeme rastlinku využívať bez obmedzení.

ZAUJÍMAVOSTI: Domovom ligurčeka je Irán. Pôvodný názov ligurčeka „luveshe“ alebo „bolesť lásky“ sa spája s afrodiziakami a nápojmi lásky. V stredoveku ho hojne pestovali v kláštoroch a vyrábali z neho extrakt proti uštipnutiu hadom.

MAJORÁN ZÁHRADNÝ (Majorana hortensis)

ČAS ZBERU: Rozšírený je od Ázie a Afriky po Grécko, kde na horských úbočiach bohato kvitne a príjemne vonia. U nás sa pestuje v záhrade či v byte v črepníku. Má rád teplo, preto je vhodné, podobne ako rozmarín, prezimovať v pivnici či dome, aby neprešiel mrazmi.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvitnúcu vňať, ktorú používame čerstvú alebo sušenú ako koreninu a liečivú bylinku. Lístky sú podobné príbuznému oreganu, ktorý však rastie vyššie ako majorán a má inú farbu kvetov a arómu. Liečivé účinky však majú veľmi podobné.

POUŽITIE: Majorán zlepšuje trávenie a činnosť vnútorných orgánov. Značne upokojuje nervovú sústavu, čo sa využíva pri strese, migrénach, nespavosti, pocitoch slabosti a žiaľu. Osoží tiež ženám, lebo zľahčuje priebeh menštruácie a zvyšuje tvorbu mlieka. Majoránový olej (olejový macerát alebo esenciálny olej) slúži na potieranie čela pri bolestiach hlavy a končatín pri reumatických bolestiach. Ako zápar ho zvonka ho môžeme tiež použiť do osviežujúceho kúpeľa a na omývanie hnisavých rán, vriedkov a pod. Je to silná bylinka, preto sme pri jej užívaní opatrní, a jej blahodarné pôsobenie využívame najmä v kuchyni, pravidelným dochucovaním jedál.

ZAUJÍMAVOSTI: Majorán pestovali a používali ako koreninu aj liek už staré civilizácie. Na naše územie sa majorán dostal z Jeruzalema počas križiackych ťažení.

ECHINACEA PURPUROVÁ (Echinacea purpurea)

ČAS ZBERU: Zbierame listy od júna po celé vegetačné obdobie, korene vykopávame na jeseň. 

ČO ZBIERAŤ: Na liečebné účely zbierame najmä koreň a listy, ale niekedy aj celú kvitnúcu vňať.

POUŽITIE: Echinaceu môžeme spracovať do tinktúry, sušiť na čaj a používať zvnútra aj zvonka. Podporuje činnosť bielych krviniek a posilňuje tým obranyschopnosť organizmu voči infekciám. Je výborným pomocníkom na podporu imunity, a preto ju môžeme užívať preventívne pred nástupom a počas chrípkového obdobia. Echinacea má tiež dobré účinky na zápaly kĺbov, choroby trávenia, dýchacích a močových orgánov. Spolu s lipkavcom sú silnou kombináciou na očistu lymfatického systému. Odvar z echinacey využijeme pri zápale mandlí, či na bolesti hrdla ako kloktadlo. Je to silná rastlinka, preto ju užívame s mierou a nie dlhodobo, pretože vysoké dávky môžu vyvolať nevoľnosť a závraty.

ZAUJÍMAVOSTI: Domovom echinacey je Severná Amerika. Indiáni žuvali jej koreň pri akýchkoľvek bolestiach, listy zas prikladali na rany a šťavou liečili uštipnutie hadom.

YZOP LEKÁRSKY  (Hyssopus officinalis)

ČAS ZBERU: Zbierame od júna vo fáze plného kvitnutia. Pochádza zo Stredomoria, takže vo voľnej prírode u nás ho nenájdeme, je však veľmi jednoduché ho vypestovať. Semenami sa sám rozmnožuje veľmi rýchlo. 

ČO ZBIERAŤ: Na liečebné účely používame mladú kvitnúcu, nie drevnatú časť vňate. 

POUŽITIE: Je všeobecne posilňujúci pre celý organizmus, osvedčený najmä u skôr narodených. Využívame ho vo forme čaju, tinktúry, sirupov alebo olejových macerátov (na masáž hrude pri zápaloch priedušiek). Mierne zvyšuje krvný tlak, čo sa využíva do viacerých čajových zmesí. Je výborný pomocník pri nachladnutí, prospieva pri kašli a astme. Podporuje trávenie a zlepšuje chuť do jedla. Podobne ako šalvia potláča nočné potenie a osvedčil sa na zápal hrdla a ústnej dutiny. 

ZAUJÍMAVOSTI: V stredoveku ho hojne pestovali v kláštorných záhradách. Používali ho ako koreninu, ale aj ako rituálnu bylinu na očistu malomocných a interiérov kostolov. V domácnostiach bol oddávna využívaný silný odvar ako prostriedok proti hmyzu a všiam.

TIPY/RECEPT: Mladé listy yzopu sa spolu s tymianom a rozmarínom používajú pri príprave „bouquet garni“ – aromatického zväzku byliniek, ktorý sa vkladá do polievok či dusených pokrmov, a tým im dodá nezameniteľnú chuť a vôňu. Tradične sa využíva v talianskej a francúzskej kuchyni, ale jeho obmeny už dávno nájdeme aj v našej kuchyni, s použitím lokálnych byliniek.

Zdroje:

Thurzová/ Kresánek/ Mareček/ Mika – Malý atlas liečivých rastlín

DK/ IKAR – Domáca bylinkáreň

Dionýz Dugas – 500 najlepších receptov ľudovej medicíny

FONI Book – Recepty z opátstiev a kláštorov

Rosalee De La Foretová – Alchymie bylin

WEB: Nahuby.sk, herbar.or, koreninovazahrada.sk

Foto: autor/web

Autor: Bronislava Štubňová

LEAVE A COMMENT

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Blog
X