Kalendár bylinkára – JÚL v prírode

Back to Blog

Kalendár bylinkára – JÚL v prírode

Čo zbierať na lúkach aj pri lesoch? Aké liečivé byliny môžete na svojej prechádzke nájsť? Aké majú účinky a ako ich môžete spracovať a použiť? Čítajte ďalej v ďalšom pokračovaní nášho bylinkového kalendára

BETONIKA LEKÁRSKA (Betonica officinalis)

VÝSKYT: Rastie na horských lúkach, v listnatých lesoch, medzi krovím, na brehoch riek a potokov, a pod. Keď zakvitne, blíži sa vrchol leta. Na miestach, kde rastie v skupinách, vytvára pôsobivé fialové ostrovčeky. 

ČAS ZBERU: Zbierame na začiatku kvitnutia, od júla do augusta.

ČO ZBIERAŤ: Zbiera sa kvitnúca vňať alebo len prízemné listy. Usušené kvety pri manipulácii pichajú. Rastlinku si nezamieňame s príbuzným rodom Stachys (čistec), ktorý má viac druhov.

POUŽITIE: Betonika má široké pôsobenie, no najviac sa využíva pri chorobách dýchacích ciest pri astme, kašli či zápale priedušiek. Osožná je však aj pri zápaloch močových ústrojov, pri ženských a nervových chorobách, či tráviacich problémoch (katar žalúdka a čriev). Výnimočná je jej schopnosť oživovať údy po porážke, či všeobecne pomôcť pri bolestiach krížov a pohybových orgánov. Zvonka sa môže použiť vo forme kašovitých obkladov z čerstvej či sparenej bylinky na vredy a rôzne kožné choroby. Betonika je bezpečná bylinka, ktorú možno užívať aj dlhodobo.

ZAUJÍMAVOSTI: Ľudovo nazývaná aj bukvica, betonia, babin zub či červený čistec. Egypťania verili, že betonika zaháňa všetko zlo, preto vo svojich príbytkoch často pálili jej vňať. Lekár rímskeho cisára Augusta ňou liečil takmer všetky choroby.

HRDOBARKA OBYČAJNÁ (Teucrium chamaedrys)

VÝSKYT: Hrdobarka, česky ožanka kalamandra je trváca rastlina alebo drobný ker, ktorý rastie na suchých lúkach, slnečných stráňach a skalnatých miestach. Červenofialové, zriedka biele kvietky veľmi pekne voňajú.

ČAS ZBERU: Kvitne od júla do augusta, vtedy ju aj zbierame.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvitnúcu vňať, ktorú odrezávame nad zemou. 

POUŽITIE: Hrdobarka silne podporuje trávenie a látkovú premenu. Uplatňuje sa najmä ako prostriedok zvyšujúci tvorbu žalúdočnej kyseliny, podporuje tiež chuť do jedenia. Osoží aj pri cukrovke, dne, vodnatieľke, tuberkulóze, pri vnútornom krvácaní, horúčkovitých stavoch, nepravidelnej menštruácii či proti parazitom. Má silné protizápalové účinky, ktoré možno využiť vnútorne, ale aj zvonka, napr. vo forme odvaru na omývanie hnisavých rán a na výplach očí pri zápaloch. Užíva sa vo forme odvaru, medicinálneho vína, prášku (zmiešaného spolu s tekutinou, aby sa nedostal do dýchacích ciest), aj čerstvej šťavy. Vňať hrdobarky v spojení s palinou, čakankou a púpavou prospievajú pri žltačke a po nej, aby sa podporila regenerácia pečene. V ľudovom liečiteľstve sa používala na rekonvalescenciu a podporu organizmu po vyčerpávajúcich chorobách a úrazoch.

ZAUJÍMAVOSTI: V Čechách je považovaná za vzácny druh, vyžadujúci pozornosť. Prášok sa v minulosti šnupal proti nádche.

IBIŠ LEKÁRSKY (Althaea officinalis)

VÝSKYT: Rastie v teplých krajoch na vlhkých a slaných pôdach. U nás ho vo voľnej prírode nenájdeme, treba si ho vypestovať na záhone v záhrade, kde zaujme svojím mohutným vzrastom. 

ČAS ZBERU: Vňať zbierame od júna do septembra, koreň po odkvitnutí v októbri či novembri.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame koreň a vňať, prípadne aj samostatne listy či kvety. Kvety sa zberajú najlepšie za slnečného dňa okolo poludnia. Koreň očistíme bez umývania vodou a sušíme nelúpaný (naturalis), alebo lúpaný (mundata), t.j. zbavený korku a vonkajších vrstiev kôry. Listy zbierame mladé počas kvitnutia, okrem roku, kedy zbierame koreň.

POUŽITIE: Prvoradými obsahovými látkami ibiša sú slizy, ktoré chránia sliznice pred dráždením. Účinkujú podobne ako slez, proti kašľu a zápalu priedušiek, pričom sa ibiš veľmi dobre osvedčil u detí. Je vhodný aj pri kataroch žalúdka a čriev, či pri vredoch dvanástnika. Slizovité látky sa varom ničia, preto tieto bylinky nevaríme, len ich necháme macerovať vo vode.

ZAUJÍMAVOSTI: Ľudovo nazývaný ajbiš, proskurník, preskiernik, biely slez. V angličtine ho nájdete pod názvom „Marsh Mallow“. Rimania jedli sladký koreň ako vyberanú pochúťku.

SLEZ LESNÝ (Malva sylvestris)/ SLEZ NEBADANÝ (Malva neglecta)

VÝSKYT: Slez lesný nájdeme na okrajoch lesov, má veľké ružovofialové kvety. Slez nebadaný rastie skôr pri cestách, na dvoroch a rumoviskách, má menšie bledoružové až biele kvety. Príbuzný druh slez lesný maurský (Malva mauritiana) pestujeme v záhradách a má podobné liečivé účinky.

ČAS ZBERU: Zbierame od júna do septembra.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladé, veľké, hrdzou nepoškodené listy so stopkou, takisto kvitnúcu vňať, zo slezu lesného aj kvety s rozvinutými kalichmi. 

POUŽITIE: Hlavnou obsahovou látkou slezu je sliz, najviac ho obsahujú kvety slezu lesného. Slizovité látky sa varom ničia, preto z týchto bylín pripravujeme výlučne maceráty. Pomáhajú nám pokryť sliznice orgánov tenučkou ochrannou vrstvičkou, ktorá ich chráni pred dráždením a urýchľuje hojenie. Bylinka je veľmi vhodná pri chorobách dýchacích orgánov, taktiež pri katare žalúdka a čriev, aj pri hnačkách. Zvlášť vhodná je pre deti, pretože pôsobí jemne no účinne. Zvonka sa používa do kloktadiel pri zápaloch sliznice, aftách a zubných abscesoch, ďalej na prípravu hojivých obkladov, na omývanie kožných vyrážok, vriedkov a opuchov. Uvarené listy povzbudzujú chuť do jedla a podporujú trávenie. Slez je bezpečná bylinka a môže sa užívať dlhodobo.

KOMONICA LEKÁRSKA (Melilotus officinalis)

VÝSKYT: Rasti hojne na pasienkoch, stráňach, rumoviskách, pri cestách a pod. Zvyčajne rastie v celých skupinách a svojím zjavom skrášľuje krajinku. V našej prírode sa vyskytuje často.

ČAS ZBERU: Rastlinka kvitne od júna do septembra. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladú kvitnúcu vňať, alebo len kvetné vŕšky. Bylinka schne rýchlo. 

POUŽITIE: Bylinka osoží pri kašli, prieduškovej astme, býva súčasťou antiastmatických práškov a iných liečivých prípravkov. Overené sú jej schopnosti posilňovať cievy a riediť krv, čo sa využíva pri liečbe trombózy kŕčových žíl a porúch obehu krvi. Na tento účel ju možno použiť ako zvnútra, tak aj zvonka vo forme obkladu. Jej účinok sa prenáša až do krvných kapilár, takže pôsobí aj v lymfatických cestách. Obsahové látky komonice sú silné, vo väčších dávkach či dlhodobom užívaní (viac ako 10 dní) môžu vyvolať závraty a bolesti hlavy.

ZAUJÍMAVOSTI: Ľudovo nazývaná komonica, suchotník, zánoviť, skalná alebo kamenná ďatelina, horská alebo žltá lucerna. Ľudia kedysi verili, že pomocou komonice možno uzmieriť aj na smrť rozhnevaných ľudí. Naše babičky vkladali plátenné vrecúška so sušenou komonicou medzi bielizeň ako prostriedok proti moľom. Kvetná droga býva niekde využívaná ako aromatická prísada do fajčiva.

OČIANKA ROSTKOVOVA (Euphrasia officinalis)

VÝSKYT: Rastie na vlhkých lúkach, pasienkoch, okrajoch lesov. Až z blízkosti zbadáme, aké krásne, aj keď drobné sú jej kvietky. Rozkvitá až koncom letnej sezóny. 

ČAS ZBERU: Zbierame od júla do septembra. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladú, kvitnúcu vňať, odstrihávame ju podobne ako materinu dúšku nad zemou z dôvodu, aby sme nepoškodili koreňový systém.

POUŽITIE: Očianka je rastlinou našich očí. Môžeme ju používať pri všetkých očných chorobách zvonku a súčasne aj zvnútra. Záparom z bylinky opakovane omývame oči pri bolestiach z preťaženia, zápale spojoviek, tvorbe „jačmeňa“, zápale z prievanu, slzení, zelenom zákale, ale aj po operáciách. Čaj užívaný vnútorne okrem pôsobenia na oči osoží pri tráviacich ťažkostiach, napr. pri prekyslení žalúdka. Očianka je neškodná bylinka aj pri dlhodobom užívaní.

ZAUJÍMAVOSTI: Ľudovo svetlík, ambrožka, očná zelina, zubová tráva. Z botanického hľadiska je považovaná za poloparazitnú rastlinu, ktorá zapúšťa korienkové vlásky do koreňov lúčnych rastlín a čerpá z nich živiny. Grécke pomenovanie „eufrasia“ znamená radosť a spokojnosť. V stredoveku bola považovaná za magickú bylinu, s ktorej pomocou sa človek mohol stať jasnovidcom.

OSTRUŽINA ČERNICOVÁ (Rubus fruticosus)
OSTRUŽINA MALINOVÁ (Rubus idaeus)

VÝSKYT: Rastie v lesoch, medzi krovím, pri plotoch. 

ČAS ZBERU: Listy zbierame od júna do júla, plody v auguste a septembri. Odrody pestované v záhrade môžu kvitnúť a dozrievať skôr.

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladé listy a plody.

POUŽITIE: Listy osožia pri katarálnych poruchách tráviaceho traktu, ktorý zároveň dezinfikujú. Majú močopudný účinok a pomáhajú čistiť krv. Plody pôsobia močopudne, a tým aj priaznivo ovplyvňujú činnosť srdca. Vo forme šťavy sa uplatňujú pri zväčšenej štítnej žľaze – strume. Listy černice ako aj maliny sa používajú v posledných týždňoch tehotenstva na posilnenie maternice a panvového svalstva pred pôrodom. Odvar listov zvonka je vhodný na zápaly ďasien a bolesti hrdla. 

TIP: Fermentované listy (černicové, malinové, jahodové): Mladé čerstvé listy necháme cca 12 hodín povädnúť, potom zľahka povaľkáme a uschované v plátennom vrecúšku 1-2 dni necháme v teple (najviac pri teplote 45°C), následne dosušíme a uschováme. Listy síce zhnednú, ale zachovajú si svoju vôňu a chuť. Čaj z fermentovaných listov možno použiť ako náhradu čierneho čínskeho čaju.

REPÍK LEKÁRSKY (Agrimonia eupatoria)

VÝSKYT: Rastie na suchých miestach v hájoch, lesoch, na rúbaniskách a čistinách, stráňach a lúkach, , pasienkoch a kopcoch. Je krásny na pohľad, voňavý, a veľmi liečivý. Jedna z mojich stálic, ktorú uskladňujem v sušenom stave, aj vo forme tinktúry, a osvedčila sa nám už po mnoho rokov.

ČAS ZBERU: Repík zbierame na začiatku kvitnutia v júli a auguste. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame mladú kvitnúcu vňať, ktorú však najlepšie odstrihávame, pretože byľ je relatívne pevná. Striháme najviac 5mm hrubé byle, a hrdzou napadnutú rastlinu nezbierame.

POUŽITIE: Repík je všestranne liečivý, no obzvlášť silné má protizápalové účinky, ako pri vnútornom, tak aj vonkajšom použití. Vnútorne sa užíva na upokojenie celého tráviaceho traktu – žalúdka, žlčníka, pečene, pankreasu, dvanástnika a čriev. Posilňuje obranyschopnosť organizmu, pomáha pri ženských výtokoch a pri kĺbovom reumatizme. Zvonka je to osvedčený prostriedok na rany, zápaly kože, unavené oči, ako kloktadlo pri zápaloch hrdla. Repík je bezpečná bylinka, môžeme ju užívať dlhodobo. V našej rodine sa traduje zvyk pripraviť na zimu univerzálnu sušenú zmes byliniek so širokospektrálnym pôsobením, a ako základ sa vždy používal práve repík.

ZAUJÍMAVOSTI: Ľudovo nazývaný repík, repíček, starček, boží bič, konopinec, útrobník. V Grécku bol repík zasvätený bohyne vojny Palas Aténe. Už vtedy bola z neho vyrábaná masť na rany, ktorá bola v bojoch veľmi potrebná.

SRDCOVNÍK OBYČAJNÝ (Leonurus cardiaca)

VÝSKYT: Je to vysoká dekoratívna rastlina, rastie na suchých miestach a rumoviskách, okolo domov, plotov a pri cestách. Môže narásť do výšky až 120 cm.

ČAS ZBERU: Srdcovník kvitne od júna do septembra. 

ČO ZBIERAŤ: Zberáme celú mladú kvitnúcu vňať, mäkkú a ešte nie pichľavú, kým sú listy v plnej šírke. Z väčších rastlín zberáme len jej hornú časť. Duté stonky pozdĺžne narežeme, aby bylinka lepšie schla.

POUŽITIE: Už jej názov nám napovedá, že rastlinka je určená na všetky choroby srdca, súvisiacich najmä s vysokým krvným tlakom. Čaj alebo tinktúra lieči anginu pectoris, srdcovú slabosť, tíši bolesti srdca a znižuje tepovú frekvenciu, čím upokojuje celý organizmus. Taktiež pomáha pri migrénach, úzkostných neurózach, hystérii a v klimaktériu. Bylinky určené pre srdce si vyžadujú zvýšenú opatrnosť pri ich využívaní. Platí to aj pri srdcovníku, pretože vo vyšších dávkach sa môže prejaviť ako mierne jedovatý. Odporúča sa konzultovať jeho užívanie s odborníkom. Používať ho nesmú tehotné ženy, azda s výnimkou priebehu pôrodu, kde podporuje kontrakcie.

ZAUJÍMAVOSTI: Pri spracúvaní bylinky sme opatrní, pretože pichá. Gréci používali srdcovník pri strachu pred pôrodom. To sa zachovalo v anglickom pomenovaní „motherwort – materská bylina“. U nás sa ľudovo nazýval srdcovník, srdečník či leví chvost.

LIPKAVEC (Galium)

VÝSKYT: V prírode sa vyskytuje viac druhov lipkavca, podľa Márie Trebenovej majú všetky rovnaké liečivé účinky. Lipkavec marinkový (Galium odoratum) sa hojne vyskytuje v polotieni pod stromami v listnatých (najmä bukových) a zmiešaných lesoch, má biele kvietky a širšie kopijovité listy v 6-9 početných praslenoch. Lipkavec pravý (Galium verum) nájdeme na suchých lúkach, pastvinách či pozdĺž ciest, spoznáme ho podľa žltých kvietkov a čiarkovitých listov. Lipkavec obyčajný (Galium aparine) je zase  častá burina v našich záhradách, spoznáme ju podľa toho, že sa popína po iných rastlinách a oporách pomocou háčikovitých chĺpkov, ktorými je celá pokrytá. Listy má uzučké ako rozmarín, a kvietky drobné, biele až zelenkavé. Lipkavce príjemne voňajú vďaka obsahu aromatickej látky – kumarínu a sú medonosné. Bylinka je ukazovateľom dobrej pôdy. 

ČAS ZBERU: Rastlinka kvitne od mája do júla. 

ČO ZBIERAŤ: Zbierame kvitnúcu vňať. 

POUŽITIE: Má silnú schopnosť vyplavovať z tela toxíny, čistiť najmä lymfatický systém, žlčník a pečeň. Vďaka močopudným účinkom osoží aj pri očiste obličiek. Vyhľadávaný je kvôli schopnosti podporiť činnosť štítnej žľazy. Má silné dezinfekčné a protizápalové účinky. Pôsobí ako mierne sedatívum a pomáha tlmiť menštruačné kŕče či reumatické bolesti. Zvonka sa môže použiť ako obklad na zápaly kože, ľahšie popáleniny a rany. Najsilnejšie účinky má čerstvá bylinka. Lipkavec treba užívať s mierou a nie dlhodobo, vo väčších dávkach je jedovatý (môže spôsobiť bolesti hlavy). 

ZAUJÍMAVOSTI: Lipkavcu sa ľudovo hovorí aj syridlová bylinka, lebo sa vďaka obsahu enzýmov, ktoré spôsobujú zrážanie mlieka používal pri výrobe syrov.

Zdroje:

Thurzová/ Kresánek/ Mareček/ Mika – Malý atlas liečivých rastlín

DK/ IKAR – Domáca bylinkáreň

Dionýz Dugas – 500 najlepších receptov ľudovej medicíny

FONI Book – Recepty z opátstiev a kláštorov

Rosalee De La Foretová – Alchymie bylin

www.liecive.herba.sk

WEB: Nahuby.sk, herbar.or, koreninovazahrada.sk

FOTO:

Autorka/ web

AUTORKA: Bronislava Štubňová

LEAVE A COMMENT

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Blog